Každoročne sa opakuje rovnaký scenár: záhradkári nakupujú hnojivá v dobrej viere, že tým podporia rastliny a zabezpečia si bohatú úrodu. Mnohí však netušia, že bez jedného kľúčového kroku ich snaha nemá význam – a často môže byť dokonca škodlivá.
Predstava, že zelenina potrebuje len výdatné hnojenie, aby rástla ako z vody, je zakorenená hlboko. No ak je pôda suchá, preťažená dusíkom alebo nesprávne pripravená, výsledkom môžu byť slabé rastliny, vysoký obsah dusičnanov, a v najhoršom prípade – nepožívateľná úroda. Kľúčom nie je množstvo hnojiva, ale jeho vhodný typ, správne načasovanie a najmä znalosť pôdnych pomerov, informuje portál Pravda.
Pôda, ktorá vás oklame – a vy to zistíte až na tanieri
Skutočne efektívne hnojenie začína nie v záhradnom centre pri regáli s hnojivami, ale v laboratóriu – rozbor pôdy by mal byť základom každého pestovateľského plánu. Odborníci odporúčajú absolvovať ho raz za tri až päť rokov. Získané údaje vám napovedia, či je pôda kyslá, zásaditá, výživná, vyčerpaná, príliš dusíkatá alebo naopak – chudobná na mikroelementy.
Vďaka tomu sa môžete rozhodovať racionálne a vyhnete sa zbytočnému vyhadzovaniu peňazí za univerzálne hnojivá, ktoré vašej pôde vôbec nemusia sedieť.
Pokiaľ si rozbor nemôžete dovoliť alebo ho jednoducho nestíhate, nespoliehajte sa len na intuície. Stavte aspoň na prirodzené zdroje výživy, ako je kvalitný kompost. Organická hmota má pre pôdu zásadný význam – zlepšuje štruktúru, pomáha zadržiavať vlhkosť, podporuje mikrobiálny život a zabezpečuje postupné uvoľňovanie živín.
V ideálnom prípade by mal byť kompost zapracovaný do pôdy ešte na jeseň, no svoju úlohu zohrá aj v predjarí. Ak máte prístup k maštaľnému hnoju, využite ho, ale s rozvahou – nie každá zelenina ho znáša.
Nie všetko rastie rovnako: Rôzne druhy, rôzne nároky
Každý druh zeleniny má svoje vlastné výživové potreby. Hlúboviny ako kapusta, kel alebo brokolica patria medzi najnáročnejších konzumentov živín. Počas rastu im treba zabezpečiť až tri dávky hnojiva – prvú v čase, keď sa rastlina rozvinie do 5 až 8 listov, druhú pri začiatku tvorby hlavy či ružice, a tretiu (len pri dlhšie rastúcich odrodách) ešte pred zapojením porastu.
Naopak, koreňová zelenina ako mrkva alebo petržlen má citlivý vzťah k dusíku. Jeho nadbytok vedie k deformácii koreňov a hromadeniu dusičnanov. Mrkvu preto prihnojujte až po približne mesiaci od vyklíčenia. Zeler je výnimkou – ten si vyžaduje výživu už po zakorenení a okrem dusíka potrebuje aj mikroprvok bór, ktorého nedostatok spôsobuje tzv. srdiečkovú hnilobu.
Cibuľová zelenina, ako cibuľa, cesnak či pažítka, reaguje citlivo na prehnojenie dusíkom – rastliny sú potom mäkké, zakrpatené a zle sa skladujú. Vhodné je dodať pôde na jeseň draslík a dusíkaté látky len s odstupom – nie tesne pred sejbou. Výnimkou je pór, ktorý znesie dusík počas celej vegetácie a dobre reaguje aj na jesenné hnojenie.
Zálievka ako spojka medzi pôdou a hnojivom
Samotné hnojenie má zmysel len vtedy, ak sú splnené základné podmienky. V prvom rade – pôda nesmie byť suchá. Pri nedostatku vlhkosti sa živiny z hnojiva nedokážu správne rozpustiť ani transportovať ku koreňom. Najlepšie výsledky dosiahnete pri prihnojovaní po daždi alebo po výdatnej zálievke.
Toto pravidlo platí obzvlášť pri koreňovej a plodovej zelenine, kde má výživa rozhodujúci vplyv na kvalitu konečného produktu.
Pri plodovej zelenine, ako sú rajčiny, papriky alebo uhorky, je rozdelenie dusíkatého hnojiva kľúčové – pred výsadbou by ste mali aplikovať väčšinu (približne 60 % dávky), zvyšok si rastlina doplní 20 a 40 dní po výsadbe. Príliš veľa dusíka na začiatku síce vytvorí bujný porast, ale oddiali kvitnutie a zníži tvorbu plodov.
Listová zelenina ako šalát, špenát či reďkovka má tendenciu akumulovať dusičnany. Tie sú vo väčších koncentráciách zdraviu škodlivé. Hnojivo by ste preto mali aplikovať výhradne pred sejbou – a počas rastu už nepridávať. Dusičnany sa navyše najviac hromadia v rastlinách zberaných ráno a pri oblačnom počasí. Naopak, zber v popoludňajších hodinách môže ich obsah znížiť až o polovicu – rastliny ich počas dňa metabolizujú vďaka slnečnému žiareniu.
