Ryby by sme nemali zabúdať zaraďovať do nášho jedálnička. Sú bohatým zdrojom cenných minerálov a stopových prvkov. Treba ale pamätať, že nie každý druh propagovaných rýb predstavuje osoh pre náš organizmus.
V rybách nájdeme množstvo cenných minerálov či stopových prvkov, ktorými sú napríklad jód a selén (čo chráni organizmus pred pôsobením ťažkých kovov). Okrem toho sú bohaté na vitamíny D, A a B, ale aj zdrojom kvalitných bielkovín.
Slováci zaostávajú za svetovou konzumáciou rýb
Podľa portálu lekar.sk sú v rybách obsiahnuté aj omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť, a preto ho musíme dopĺňať ideálne formou stravy, prípadne výživovými doplnkami.
Denne by sme mali prijať najmenej 250 až 500 mg omega-3 mastných kyselín. Keďže sú ryby potravinou s menším obsahom tuku, sú vhodné aj pre ľudí, ktorých trápi srdcovo-cievne ochorenie.
Slováci za svetovou konzumáciou rýb výrazne zaostávajú. Odporúčaná dávka je najmenej 2-krát týždenne, napriek tomu priemerný Slovák zje iba okolo 5 kilogramov, zatiaľ čo Nóri 50 kg a Japonci až dokonca 90 kg.
Jedným z vyhľadávaných druhov rýb sú aj lososy. Na európskych stoloch sú najpopulárnejšie hneď po tuniakovi. Podľa najnovšej správy o trhu s rybami v EÚ za rok 2025 skonzumoval priemerný Európan vlani až 2,39 kilogramu tejto ryby.
Väčšina rýb je z dovozu
Za vysokým dopytom lososov sa však skrýva odvrátená strana. Ako upozornil EuroNews, ide predovšetkým o drastický úbytok divokých populácií a kontroverzné praktiky v priemyselnom chove, ktoré čelia ostrej kritike mimovládnych organizácií.
Hoci sa v niektorých európskych krajinách vďaka lokálnemu úsiliu podarilo vrátiť lososy do vybraných riek a potokov, divoké populácie zostávajú po desaťročiach nadmerného lovu kriticky oslabené.
Výsledkom je fakt, že väčšina rýb na našom trhu pochádza z dovozu. V roku 2024 bolo až 80 % lososov skonzumovaných v EÚ dovezených z Nórska, za ktorým nasledujú Spojené kráľovstvo, Faerské ostrovy, Island, Čína a Čile.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
