Drvivá väčšina týchto rýb nebola ulovená v otvorenom mori, ale vyrástla na takzvaných rybích farmách. Aj keď intenzívny chov zmierňuje tlak na divoké populácie, prináša so sebou vážne ekologické a etické riziká.
Obavy o životné podmienky zvierat
John Murphy, riaditeľ mimovládnej organizácie Salmon Watch Ireland, upozorňuje na problém otvorených klietkových technológií.
„Zaznamenali sme množstvo incidentov súvisiacich so znečistením. Keďže ide o otvorené klietky, všetky neskonzumované krmivá, výkaly rýb a agresívne chemikálie sa voľne uvoľňujú priamo do okolitého oceánskeho prostredia,“ vysvetľuje Murphy.
Okrem znečistenia oceánov vyvolávajú obavy aj životné podmienky zvierat (welfare). Ryby v klietkach sú často v neprirodzene vysokých koncentráciách, čo vedie k premnoženiu parazitov, najmä morských vší. Tieto parazity sa živia krvou a kožou lososov.
Zaručí štítok kvalitu?
Zatiaľ čo vo voľnej prírode dospelé jedince bežnú mieru zamorenia prežijú, v stiesnených klietkach sa parazity šíria nekontrolovateľne a môžu zabíjať veľké množstvá rýb, predovšetkým tých mladých. Farmári tento problém následne riešia masívnym nasadzovaním chemických prípravkov.
„To, čo sa deje na farmách, je skryté pod hladinou. Nikto to nevidí. Ak by sa rovnaké praktiky vykonávali na súši, vyvolalo by to verejné pobúrenie a ľudia by takéto produkty odmietali kupovať. Ale keďže je to pod vodou, ostáva to mimo dohľadu aj mimo záujmu verejnosti,“ dodáva Murphy.
Spotrebitelia, ktorí hľadajú udržateľnejšie možnosti, sa často spoliehajú na logá ako ASC (Aquaculture Stewardship Council). Tento štítok by mal zaručovať, že ryby sú dohľadateľné a boli chované so zreteľom na životné prostredie.
Nezabráni nedodržiavaniu pravidiel
Odborníci však varujú pred prehnaným optimizmom. Bruno Nicostrate, politický dôstojník združenia Seas at Risk, upozorňuje, že certifikácia ASC nie je nepriestrelná. „Certifikácia je založená na auditoch, ale nezabráni všetkým formám nesprávneho vykazovania údajov či nedodržiavania pravidiel,“ vysvetľuje.
Problémom je aj to, že certifikácia sa udeľuje konkrétnym prevádzkam, nie celým firmám. Veľká lososia spoločnosť tak môže dostať pokutu za poškodenie morského dna alebo únik rýb na jednej svojej farme, zatiaľ čo jej ostatné prevádzky si naďalej hrdo nesú označenie „udržateľné“.
Pre zodpovedného spotrebiteľa tak zostáva jedinou cestou dôsledné preverovanie pôvodu rýb a uprednostňovanie bioprodukcie, ktorá pracuje s prísnejšími ekologickými štandardmi a nižšou hustotou rýb v chovoch.
