Zem momentálne obklopuje neuveriteľné množstvo starého, nefunkčného haraburdia. Od pozostatkov vyhorených rakiet cez úlomky po kolíziách až po odplávajúcu tašku na náradie, ktorú pustili astronauti pri výstupe z ISS. Všetky tieto objekty predstavujú hrozbu pre fungujúce satelity a vesmírne misie. A keďže odstrániť len jediný kus odpadu môže stáť desiatky miliónov dolárov, nastáva otázka: čo vybrať ako prvé?
Medzi najikonickejšie prípady vesmírneho odpadu patrí tá nešťastná náradová taška, ktorá dnes sama osebe môže poškodiť akýkoľvek stroj, ktorý jej skríži dráhu. A to je len špička galaktického ľadovca. Množstvo objektov na obežnej dráhe podľa NASA narastá každý mesiac. Ak sa nič nepodnikne, vesmír okolo Zeme sa môže zmeniť na neprejazdné pole trosiek, kde bude každá ďalšia misia riskovať zničenie. Presne o tomto varuje scenár známy ako Kesslerov syndróm – dominový efekt kolízií, ktorý sa sám živí. Píše o tom Universe Today.
Odborníci sa zhodli len sčasti
Pred niekoľkými rokmi sa spojilo jedenásť tímov špecialistov z rôznych krajín, aby zostavili vlastné rebríčky 50 najnebezpečnejších objektov. Hoci každý tím použil inú metodológiu, ukázalo sa, že približne pätina až dve pätiny objektov sa objavili na viacerých zoznamoch, čož je prekvapivo vysoká zhoda. Na každom zozname sa však objavili aj odlišnosti. A práve tie môžu byť rozhodujúce, keď ide o desiatky miliónov za každý odstránený kus.
Výskumníci z Francúzska a Španielska sa rozhodli pristúpiť k výberu rizikového odpadu inak: pomocou teórie sociálnej voľby, teda štúdie toho, ako sa kolektívne rozhodujeme. Zistili, že záleží na tom, akým spôsobom sa názory odborníkov spoja, rôzne metódy totiž vedú k úplne rozdielnym výsledkom.
Pri pôvodnom prístupe, ktorý kombinoval Borda skóre (teda priemernú pozíciu v rebríčkoch) a počet výskytov na zoznamoch, vyšiel ako najrizikovejší objekt č. 22 566. No ak sa použije čisté Borda skóre, prvenstvo prevezme objekt č. 22 220. A podľa princípu Condorcetovho víťaza, teda toho, čo by v súboji jeden na jedného porazil všetkých ostatných, vyhráva celkom iný – č. 27 006.
Tento detail nie je len akademická hádanka. V konečnom dôsledku ide o to, kam nasmerujeme miliardy určené na čistenie obežnej dráhy.
Kto určuje, čo je „nebezpečné“?
Vedci preto navrhujú zásadnú zmenu: odborníci by nemali byť nútení zoradiť presne 50 objektov. Lepšie by podľa nich bolo, keby mohli označiť toľko odpadu, koľko skutočne považujú za vážne rizikový. Rovnako by bolo efektívnejšie zaviesť hodnotiace hlasovanie, kde by experti triedili objekty na extrémne nebezpečné, nebezpečné a akceptovateľné riziko.
Táto forma rozhodovania by bola odolnejšia voči zmenám v zozname kandidátov a lepšie by kopírovala to, ako experti v skutočnosti uvažujú. Aj keď niektoré vesmírne agentúry už pripravujú technologické testy prvých reálnych zásahov – ktoré by sa mali začať už v roku 2025 a pokračovať v roku 2026 –, stále nemáme dohodu na tom, čo konkrétne sa má odstrániť. A to je problém.
Všetky výpočty totiž ignorujú jednu zásadnú vec: keď odstránime jeden kus odpadu, mení sa tým rizikový profil ostatných. Preto nestačí vyberať jednotlivé ciele izolovane – potrebujeme stratégiu, ktorá zohľadní celý reťazec následkov.
Budúcnosť vesmíru visí na hlasovacích algoritmoch
Súkromné firmy chrlia satelity tempom, ktoré sa ešte pred pár rokmi zdalo nemožné. Do toho sa rozbieha vesmírna turistika. Obežná dráha sa zapĺňa a ak dnes nespravíme správne rozhodnutia, budúci ľudia už možno vôbec nebudú mať kam lietať.
Metódy, ktoré dnes vyvíjame na spravodlivý výber vesmírneho odpadu, môžu rozhodnúť, či ďalšie generácie zdedia čisté nebo alebo galaktické smetisko.
