Iránska metropola Teherán, v ktorej žije vyše 10 miliónov ľudí, čelí jednej z najvážnejších vodných kríz vo svojej histórii. Odborníci varujú, že ak sa spotreba vody urgentne nezníži, mesto môže už o niekoľko týždňov dosiahnuť takzvaný „deň nula“ – chvíľu, keď z vodovodných kohútikov prestane tiecť voda pre väčšinu obyvateľov.
V iránskej metropole Teherán zatvorili mnohé verejné toalety, čo je súčasťou mimoriadnych opatrení v reakcii na akútny nedostatok vody, informovali v sobotu miestne médiá. Podľa správ portálov Didbán Irán a Šarg sa obmedzenia dotkli napríklad aj toaliet na staniciach metra. Informujú Aktuality.
Hoci vedenie mesta sa k tejto situácii zatiaľ nevyjadrilo, viacerí obyvatelia potvrdili, že zariadenia sú mimo prevádzky. V celej metropolitnej oblasti sa pritom nachádza približne 20-tisíc verejných toaliet.
Teherán zároveň čelí niekoľkohodinovým výpadkom elektriny, ktoré znemožňujú používanie klimatizácie – v čase, keď teploty dosahujú extrémnych 40 až 50 °C. Dodávky vody boli v posledných dňoch odstavené až na 48 hodín nielen v rôznych štvrtiach hlavného mesta, ale aj v desiatkach ďalších iránskych miest.
Situácia sa zhoršuje kažým dňom
Podľa prezidenta Masouda Pezeshkiana je situácia natoľko kritická, že bez ráznych opatrení dnes sa krajina môže čoskoro ocitnúť v stave, ktorý už nebude možné napraviť. „Ak neurobíme okamžité rozhodnutia, budeme čeliť problémom, ktoré už nebude možné vyriešiť,“ vyhlásil počas pondelňajšieho zasadnutia vlády. Informoval portál CNN.
Teherán je závislý od niekoľkých kľúčových vodných nádrží, ktoré sú však v dôsledku dlhotrvajúceho sucha a neefektívneho hospodárenia takmer vyčerpané. Podľa miestnych úradov sa zásobníky vody pohybujú len na približne 21 % svojej kapacity. Obyvatelia sa preto snažia šetriť vodou, ako sa len dá, no panika narastá.
„Nikdy sme nezažili nič podobné. Toto je pre Teherán úplne nová situácia,“ varoval Kaveh Madani, riaditeľ Inštitútu OSN pre vodu, životné prostredie a zdravie. Podľa neho je hlavné mesto na pokraji totálneho vodného kolapsu.
Voda len pre niektorých. Ostatní si musia pomáhať nádržami
Úrady už skôr pristúpili k radikálnemu kroku – znížili tlak vody v mestských potrubiach takmer o polovicu. Dôsledky sa prejavujú najmä v bytovkách, kde obyvatelia vyšších poschodí často nemajú žiadnu vodu. V niektorých oblastiach sa preto voda rozváža cisternami a ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, si montujú vlastné zásobníky.
Guvernér provincie Teherán Mohammad Sadegh Motamedian odhaduje, že obmedzený prístup k vode už teraz postihuje asi 80 % domácností. Situácia je natoľko vážna, že vláda zvažuje udelenie týždňového pracovného voľna v snahe znížiť spotrebu tým, že sa ľudia dočasne presunú mimo mesta.
Roky zlého hospodárenia a nezvratné škody
Odborníci sa zhodujú, že súčasná kríza je výsledkom dlhoročného zanedbávania, chybných rozhodnutí a prehliadania environmentálnych rizík. „Je to stav vodného bankrotu – už to nie je kríza, ale dlhodobý kolaps, ktorý v niektorých prípadoch spôsobuje nezvratné škody,“ konštatuje Madani.
Nesprávne poľnohospodárske praktiky, nadmerné čerpanie podzemných vôd a nekontrolovaný rast miest už spôsobili, že niektoré časti Teheránu klesajú do zeme – a to rýchlosťou viac než 25 centimetrov ročne. „Mesto sa doslova prepadáva,“ upozorňuje profesor Amir AghaKouchak z Kalifornskej univerzity v Irvine.
Klimatická zmena situáciu ešte zhoršuje
Irán tento rok zažíva nielen extrémne sucho, ale aj vlny rekordných horúčav. V niektorých oblastiach teploty prekročili hranicu 50 °C a zrážky klesli o viac ako 40 % v porovnaní s dlhodobým priemerom. Krajina tak zápasí s piatym suchým rokom po sebe – a výhľad na zlepšenie nie je.
Vláda podniká kroky v zúfalom tempe. Už vyhlásila jednodňové štátne voľno, aby znížila spotrebu vody aj elektriny. No odborníci varujú, že bez systematickej reformy a masívnych investícií do vodného hospodárstva sú takéto opatrenia len dočasným riešením.
„Teherán čelí systémovej, dlhodobej nerovnováhe, ktorá ohrozuje samotné základy jeho vodnej bezpečnosti,“ tvrdí AghaKouchak.
Ak sa nič nezmení, obyvateľom miliónovej metropoly nezostane čoskoro nič iné, len prázdne kohútiky a nádej, že dažde prídu včas. No príroda sa už dávno prispôsobila inému rytmu – a ľudia v Teheráne teraz doháňajú roky ignorovania reality.
