V 90. rokoch, keď na televíznej obrazovke dominovala verejnosti, známa hlásateľka Ada Straková čelila rozhodnutiu, ktoré neskôr zmenilo jej kariéru. Dnes, v relácii Sieň slávy, si spomenie na osudný okamih, keď musela povedať „nie“ a zaplatiť za to cenou.
Odmietnutie, ktoré stálo kariéru
76-ročná slovenská televízna hlásateľka Ada Straková v Sieni slávy odhalí, ako sa ocitla v konfliktnej situácii, keď ju chceli donútiť povedať niečo, čo by išlo proti jej presvedčeniu, píše denník Nový Čas.
V dnešnej epizóde relácie Sieň slávy bude stredobodom pozornosti Straková, ktorá sa spolu s kolegyňou Alenou Heribanovou (69) podelí o skúsenosti z obdobia totality. V relácii sa otvorí téma ťažkých rozhodnutí, ktoré museli urobiť, keď im bolo podsúvané ovplyvňovanie verejnosti prostredníctvom obrazovky. Straková, ktorá patrí medzi najvýraznejšie postavy televízneho hlásateľstva, v relácii zaspomína na osudný deň, keď musela opustiť obrazovku.
Hrdosť na svoje rozhodnutie
„Bolo to 3. mája 1996 a na druhý deň sa na Bradle konala slávnosť na počesť M. R. Štefánika. Prišiel za mnou režisér a hovorí: ‚Adka, pozri sa na toto. Čo na to hovoríš?‘ Ja som si to prečítala a hovorím: ‚Ja toto nepoviem.‘ A on na to: ‚Ja som si to myslel,‘ a odišiel. Samozrejme, začali sa telefonáty medzi šéfredaktorom a vtedajším riaditeľom, ktorý mu hovorí: ‚Čo to máš za poriadok? To musíš donútiť.‘ Šéfredaktor ma len prosil, aby som to povedala, a ja že: ‚Nie, nehnevaj sa‘. Nebála som sa, že prídem o prácu, šlo o moje vnútorné presvedčenie,“ spomína Straková na toto rozhodnutie.
Jej odmietnutie malo následky. „Vedela som, že to je moja posledná služba, cítila som to. Ja som si však nevedela predstaviť seba, že by som to s pokojom Angličana povedala a potom sa na seba pozrela do zrkadla s tým, že: ‚Ada, si borec,‘“ priznala. Manžel jej na to povedal: „Babuľka, ja som na teba hrdý… Ďakujem ti.“
Alena Heribanová, ktorá bola so Strakovou v tejto dobe, dodáva: „Často sa stalo, že nás zahláseniami programov akoby chceli vmanipulovať do niečoho, čo nebolo naším poslaním. Jednoducho ovplyvniť verejnú mienku prostredníctvom popularity, ktorú sme vtedy prežívali, a to, čo nasledovalo, bolo šokujúce, ale bola to pravda. Adka rady hlásateliek na druhý deň musela opustiť,“ dodala.
