Narodil sa pred 400 rokmi, volal sa Johan de Witt a patril ku kľúčovým postavám rodiaceho sa samostatného a pokrokového Holandska. Jeho koniec však dodnes Holanďania považujú za hanbu. Rozzúrený dav ho aj s jeho bratom Cornelisom doslova roztrhal.
V románe Čierny tulipán to Alexandre Dumas opisuje týmito slovami: „Každý chcel získať kvapku krvi z padlého hrdinu či mu strhnúť kus odevu.“ Ľudia si vtedy často odnášali „suveníry“ z popráv. Napríklad je známe, že niektorí si namáčali vreckovky do krvi anglického kráľa Karola I., popraveného v roku 1649, uvádza portál iDnes.cz.
„Keď dav oboch bratov zlynčoval, roztrhal a úplne vyzliekol, odvliekol ich nahé telá na improvizovanú šibenicu, kde ich samozvaní kati zavesili za nohy. Potom prišli tí najzbabelejší darebáci zo všetkých, ktorí sa predtým do živých neodvážili zarezať, aby si z mŕtvych odrezali časti. Potom chodili mestom a predávali kúsky tiel Johana a Cornelia po desiať sou za kus,“ opisoval spisovateľ.
Zjedol očnú buľvu
Traduje sa dokonca – nie je to však preukázateľne doložené – že časti tiel zlynčovaných bratov ktosi aj ochutnal. „Existujú správy, že niektorí z davu brali časti tiel a jedli ich. Jeden muž údajne dokonca zjedol očnú buľvu,“ píše britský spisovateľ a publicista Eugene Byrne vo svojej eseji vtipne nazvanej Je pravda, že rozzúrený dav Holanďanov v roku 1672 zabil a zjedol svojho vlastného premiéra?
„Hoci môžu byť tieto príbehy prehnané, je fakt, že ľudia si vtedy z popráv často odnášali suveníry. Napríklad je známe, že niektorí si namáčali vreckovky do krvi anglického kráľa Karola I., popraveného v roku 1649,“ uviedol Byrne. Brutálna vražda muža, ktorého história označila za vysoko schopného vodcu, je Holanďanmi dodnes považovaná za jednu z najhanebnejších epizód v ich histórii.
Lynč pred väznicou
O čo vlastne v roku 1672 v mladej Holandskej republike išlo? „Bola vtedy vo vojne s Anglickom a Francúzskom. Mnohí sa domnievali, že Johan de Witt – ktorý bol v podstate vo funkcii premiéra – zlyhal a chceli silné vedenie mladého oranžského princa Viliama III.,“ vysvetľuje Eugene Byrne. Viliamov pradedo Viliam I. Oranžský bol o storočie skôr vedúcou postavou víťazného holandského boja proti španielskej nadvláde, bojoval proti španielskemu kráľovi Filipovi II. Habsburskému, ktorému vtedy Holandsko patrilo, a v roku 1584 bol vyhlásený za hlavu samostatných Spojených provincií holandských (jeho potomkovia sa v 19. storočí dokonca stali holandskými kráľmi a sú nimi dodnes; v súčasnosti je na tróne 58-ročný Viliam-Alexander).
Aj táto slávna rodinná história hrala o sto rokov neskôr do kariet jeho pravnukovi Viliamovi III. „De Wittov brat Cornelis bol na základe vykonštruovaných obvinení z plánovania atentátu na Viliama zatknutý,“ opisuje Byrne. „Pred väznicou, kam prišiel Johan de Witt navštíviť svojho brata a vymôcť jeho prepustenie, sa zhromaždil dav, ktorý nakoniec oboch bratov 20. augusta 1672 zlynčoval.“
Naopak Viliam III. Oranžský vyšiel z konfliktu ako holandský miestodržiteľ, a keďže sa päť rokov nato oženil s anglickou princeznou Máriou z rodu Stuartovcov, nasadil si nakoniec v roku 1689 aj anglickú, škótsku a írsku korunu. Ale to už je iný príbeh.
