Aj v roku 2025 sa ukazuje, že priemysel s potravinami nie je len o chuti a výžive. V zákulisí sa stále dejú praktiky, ktoré síce napĺňajú obchodné ciele, no zároveň potichu poškodzujú verejné zdravie. Viaceré výskumy i legislatívne snahy odhaľujú, že nejde o jednotlivé prešľapy, ale o systematické stratégie. Tu je päť najvážnejších.
1. Ultra-spracované potraviny: Chutné, no zdraviu nebezpečné
Zdanlivo neškodné potraviny ako čipsy, párky, instantné jedlá či sladené cereálie sa v skutočnosti skrývajú za prívlastkom „ultra-spracované“. Tieto produkty obsahujú nadmerné množstvá pridaného cukru, trans-tukov, soli a chemických prídavných látok, no len minimálny obsah živín či vlákniny. Píše magazín Pravda.
Výsledky štúdií sú alarmujúce – podľa výskumu publikovaného v American Journal of Preventive Medicine každých 10 % kalórií navyše z ultra-spracovaných potravín zvyšuje riziko úmrtia z akýchkoľvek príčin o 2,7 %. Vo Veľkej Británii sa ročne pripisuje týmto potravinám až 18 000 predčasných úmrtí.
Hoci odborníci volajú po zmene, priemysel tieto produkty naďalej masívne propaguje – ich výhodou sú nízke náklady, dlhá trvanlivosť a vysoká ziskovosť.
2. Farby, ktoré môžu škodiť: Syntetické farbivá stále na tanieri
Farba predáva – a potravinársky priemysel to vie veľmi dobre. Preto často siaha po lacných, syntetických farbivách na báze ropy. Napríklad Red No. 3 (červená) a Citrus Red No. 2 (oranžová) sa bežne používajú v cukrovinkách či na šupkách citrusov.
Tieto farbivá však majú temnejšiu stránku. Health upozorňuje, že môžu spôsobovať alergické reakcie, hyperaktivitu u detí a boli spájané aj s výskytom rakoviny u laboratórnych zvierat. Red No. 3 už FDA zakázala v kozmetike, no v potravinách ho stále nájdeme.
Aj keď sa niektoré veľké značky, ako PepsiCo, zaviazali k prechodu na prírodné alternatívy, farbivá ako Red No. 3 zostávajú legálnou súčasťou mnohých potravín minimálne do roku 2026.
3. Sladidlá namiesto cukru? Nie vždy zdravšia voľba
Nálepky „bez cukru“ alebo „light“ môžu pôsobiť zdravo, no často skrývajú prítomnosť umelých sladidiel ako aspartám. Ten sa bežne používa v diétnych nápojoch a nízkokalorických potravinách.
Niektoré nové výskumy však spochybňujú jeho bezpečnosť. Upozorňujú na možné narušenie črevnej mikroflóry, podporu zápalových procesov a dokonca aj spojenie s vyšším rizikom demencie. Aj keď oficiálne zdravotné autority tieto látky stále povolujú, tlak na ich dôslednejšie skúmanie rastie.
4. Marketing namierený na deti a chudobnejšie komunity
Jednou z najmenej etických praktík je cielená reklama nezdravých potravín. Potravinárske firmy investujú miliardy do kampaní, ktoré oslovujú najmä deti, tínedžerov a nízkopríjmové skupiny. Výsledkom je formovanie stravovacích návykov už v ranom veku.
Obaly so známymi postavičkami, sponzorovanie školských akcií či reklamy na sociálnych sieťach sú bežnou súčasťou tejto stratégie. Tá však priamo prispieva k nárastu obezity, cukrovky a ďalších chronických ochorení.
5. Odmietanie zmien: Potravinové lobovanie ako prekážka zdravšej budúcnosti
Aj keď existujú dôkazy o škodlivosti niektorých prísad, legislatívne zmeny sa často stretávajú s odporom. Potravinárske korporácie lobujú proti reguláciám, zdržujú zavádzanie varovných štítkov alebo sa snažia minimalizovať dopad nových pravidiel.
Tento tlak oslabuje snahy zdravotníkov, výživových poradcov i vládnych inštitúcií. Kým niektoré krajiny napredujú – napríklad pri zákaze určitých farbív či označovaní pridaného cukru –, globálne zmeny prebiehajú pomaly a často s kompromismi.
Naša výživa je výsledkom systémových rozhodnutí
Nie je to len o osobnej voľbe, čo si dáme na tanier. Systém, ktorý nás denne ovplyvňuje prostredníctvom marketingu, zloženia potravín a legislatívnych medzier, výrazne formuje naše zdravie. V roku 2025 je preto viac než kedykoľvek predtým dôležité byť informovaným spotrebiteľom a podporovať transparentnosť a zodpovednosť v potravinárstve.
