Dvaja z hlavných kandidátov na pápeža nemôžu byť podľa organizácie Bishop Accountability považovaní za dôveryhodných, pokiaľ ide o boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí duchovnými. Nezisková organizácia tvrdí, že taliansky kardinál Pietro Parolin sa podieľal na zatajovaní usvedčujúcich cirkevných záznamov, zatiaľ čo filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle nevenoval dostatočnú pozornosť zneužívaniu v jeho vlasti.
„Ak sa kardinál Parolin stane pápežom, bude katolícku cirkev viesť človek, ktorý uprednostňuje tajnosti. Myslím si, že akákoľvek nádej na transparentnosť v otázke sexuálneho zneužívania by tým zanikla,“ uviedla Anne Barrett Doyleová, riaditeľka americkej organizácie Bishop Accountability, ktorá monitoruje prípady zneužívania.
Podľa nej „žiadny iný cirkevný predstaviteľ nezadržal toľko dokumentov o prípadoch zneužívania pred civilnými úradmi ako Parolin“. Od roku 2013, keď sa stal vatikánskym štátnym sekretárom, prechádzali všetky žiadosti o informácie o kňazoch obvinených zo zneužívania práve jeho úradom.
Bishop Accountability tvrdí, že Parolin zodpovedá za „brzdenie spravodlivosti“ v prípadoch zneužívania v Čile, Británii či Poľsku. Ako príklad uviedla Doyleová štvoročné vyšetrovanie v Austrálii, ktoré v roku 2013 odhalilo 4 400 obetí a 1 100 páchateľov z radov duchovenstva. Vatikán napriek žiadostiam poskytol dokumenty len k dvom prípadom.
Tagle čelí kritike za pasivitu
Filipínska cirkev, v ktorej Tagle pôsobil ako arcibiskup Manily v rokoch 2011 až 2019, je podľa aktivistov stále v „temnom veku“, pokiaľ ide o transparentnosť v prípadoch sexuálneho zneužívania.
„Ani manilská arcidiecéza, ani filipínska biskupská konferencia nezverejnili smernice pre riešenie týchto prípadov. Ak Tagle nedokáže prinútiť ani kňazov vo svojej vlasti k transparentnosti, čo môžeme očakávať, že dosiahne ako pápež?“ pýta sa Doyleová.
Priznala však, že neexistujú dôkazy, ktoré by Tagleho priamo spájali so zatajovaním. „Ale nevideli sme ani žiadnu aktívnu snahu problém riešiť. Nerobiť nič je v podstate to isté, ako to kryť,“ dodal 44-ročný Michal Gatchalian, ktorý tvrdí, že ho ako tínedžera obťažoval „sériový predátor“ v kostole v jeho rodnom filipínskom meste.
Tagle, ktorý je známy progresívnymi postojmi, viedol v rokoch 2015 až 2022 charitatívnu organizáciu Caritas Internationalis. Pápež František ho však spolu s celým vedením odvolal po audite, ktorý odhalil „vážne nedostatky v riadení“.
Voľba pápeža sa blíži
Pápež František, ktorý zomrel 21. apríla vo veku 88 rokov, počas svojho pontifikátu nariadil duchovným, aby nahlasovali podozrenia zo zneužívania aj ich krytia. V každej diecéze mal byť zavedený systém, ktorý umožní verejnosti jednoducho podať hlásenie.
Vatikán sa k obvineniam voči Parolinovi a Taglemu odmietol vyjadriť.
Podľa denníka Le Monde nový pápež zdedí viacero nevyriešených problémov — okrem otázky sexuálneho zneužívania aj úpadok aktívnych veriacich v Európe a reformu vnútornej štruktúry cirkvi.
Voľba pápeža sa začne 7. mája omšou v Bazilike sv. Petra. Potom sa kardináli presunú do Sixtínskej kaplnky. Prvé hlasovanie sa očakáva popoludní. Kardináli budú hlasovať dvakrát dopoludnia a dvakrát popoludní, až kým nedosiahnu potrebnú dvojtretinovú väčšinu — 90 hlasov zo 135 oprávnených kardinálov (tých, ktorí nemali 80 rokov v deň smrti pápeža).
Možní favoriti
Medzi favoritov, ktorí sú ideologicky blízki zosnulému Františkovi, patria: arcibiskup z Bologne Matteo Zuppi, biskup z Malty Mario Grech a kanadský kardinál Michael Czerny, pôvodom z Brna. Czerny má však nevýhodu – rovnako ako František je jezuitom, a preto je menej pravdepodobné, že by bol po ňom zvolený ďalší člen tohto rádu.
Spomedzi Európanov sa často spomínajú luxemburský kardinál Jean-Claude Hollerich a marseillský arcibiskup Jean-Marc Aveline. Zo strednej Európy majú šancu budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő, nemecký kardinál Reinhard Marx a rakúsky kardinál Christoph Schönborn, ktorý zastupuje konzervatívne krídlo.
