Pleseň v potravinách nemusí byť na prvý pohľad zreteľná, no napriek tomu môže predstavovať vážne zdravotné riziko. Odborníci upozorňujú, že jej mikroskopické vlákna a škodlivé látky sa často šíria do hĺbky potravín ešte predtým, ako sa na povrchu objavia viditeľné škvrny. Odstránenie plesnivej časti preto vo väčšine prípadov nezaručuje bezpečnú konzumáciu.
Mnohí ľudia si pleseň v kuchyni spájajú len s malým povrchovým fľakom, no realita je oveľa zložitejšia. Podľa odborníkov sa plesňové podhubie dokáže rozrásť do vnútra potravín bez toho, aby bolo spočiatku viditeľné. Toxikológ Brad Reisfeld upozorňuje, že pleseň produkuje toxíny, ktoré v jedle zostávajú aj po odstránení viditeľne napadnutých častí. Práve preto býva odkrajovanie plesne nedostatočné a môže viesť k zdravotným komplikáciám, uvádza The Washington Post.
Mäso je obzvlášť rizikové
V prípade mäsa je najčastejším problémom rozklad spôsobený baktériami. Ten sa môže prejaviť zmenou farby, slizkým povrchom alebo nepríjemným zápachom. Nebezpečné mikroorganizmy však nemusia byť vždy viditeľné ani rozpoznateľné čuchom. Ak existuje podozrenie, že mäso nebolo správne skladované alebo zostalo príliš dlho mimo chladu, jeho konzumácia môže vážne ohroziť zdravie.
Prezreté alebo poškodené ovocie vytvára ideálne podmienky pre rast plesní. Tie sú často sprevádzané zatuchnutým zápachom a tvorbou toxických látok, ktoré môžu negatívne pôsobiť na organizmus. Pri mäkkom ovocí sa odporúča vyhodiť celý kus, pretože pleseň sa v ňom šíri veľmi rýchlo. Ani pri tvrdších druhoch ovocia však odkrojenie napadnutej časti nezaručuje bezpečnosť, keďže plesňové vlákna môžu zasahovať hlboko do dužiny.
Pleseň nemusí byť vždy viditeľná
Niektoré druhy plesní, ktoré sa vyskytujú na obilninách, orechoch alebo chlebe, produkujú látky škodlivé pre pečeň. Chlieb má pórovitú štruktúru, vďaka ktorej sa pleseň dokáže rýchlo rozšíriť aj do miest, kde ju voľným okom nevidno. Ak sa objaví nezvyčajný zápach alebo zmena vzhľadu, najbezpečnejším riešením je potravinu bez váhania vyhodiť.
Nie všetky plesne sú automaticky nebezpečné. Plesňové syry, ako brie alebo roquefort, obsahujú kultúry, ktoré sú prirodzenou súčasťou výrobného procesu. Ak sa však na syre objavia náhodné farebné alebo chlpaté škvrny, ide už o nežiaducu kontamináciu. Mäkké syry sú na šírenie plesní mimoriadne citlivé, preto sa v takýchto prípadoch odporúča vyhodiť celý výrobok. Tvrdé syry síce odolávajú viac, no aj pri nich je potrebné postupovať opatrne, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu plesní.
