Kľúčový podiel na ich dlhovekosti mala podľa všetkého strava, pričom Melisovci si každý deň na obed dopriali to isté jedlo. Ich hlavným chodom bola hustá polievka minestrone z troch druhov fazule – cíceru, fazule pinto a bielej fazule. K nej si vždy dali kúsok kváskového chleba a jedlo zavŕšili malým, približne decilitrovým pohárom červeného vína. Ide o výsostne rastlinné a zdravé jedlo, ktoré podľa odborníkov jednoznačne prispieva k dlhšiemu životu.
Vedci odhalili, prečo ich recept naozaj funguje
To, čo jete, má priamy vplyv na to, ako dlho budete žiť. Minestrone, ktoré si varili Melisovci, je plné živín, bielkovín a vlákniny, pričom takmer neobsahuje cholesterol. Ako jedlo vám teda dodá presne to, čo telo potrebuje, a to bez akýchkoľvek negatívnych vedľajších účinkov. Výskumníci, ktorí sa zaoberajú dlhovekosťou, zistili, že zdravie črevného mikrobiómu a príjem správnych živín pomáhajú chrániť telo pred chorobami.
Ich teóriu potvrdzuje aj prípad Španielky Marie Branyas Morerovej, ktorá sa dožila 117 rokov. Pred smrťou poskytla vedcom biologické vzorky a tí zistili, že jej telo bolo biologicky o 10 až 15 rokov mladšie ako jej skutočný vek.
Dôležitá je rozmanitosť
Aj nová rozsiahla analýza odhalila, že kľúč k zdravému starnutiu a dlhovekosti sa naozaj môže skrývať v jedinečnom zložení našich črevných baktérií. Vedci zistili, že mikrobióm extrémne starých ľudí sa výrazne líši od mikrobiómu mladších dospelých, a to niekedy prekvapivým spôsobom. Nejde len o prítomnosť „dobrých“ baktérií, ale o špecifickú a dynamickú rovnováhu, ktorá môže chrániť pred chorobami spojenými s vekom.
Jedným z kľúčových zistení bolo, že vnútorná rozmanitosť mikróbov (tzv. alfa diverzita) bola vyššia u starších dospelých, najmä u tých najstarších (nad 90 rokov), v porovnaní s mladšími ľuďmi. Toto zistenie je zaujímavé, pretože nízka diverzita sa všeobecne spája s narušeným črevným prostredím. U najstarších a najzdravších jedincov môže vyššia rozmanitosť znamenať flexibilnejší a odolnejší ekosystém, ktorý sa dokáže lepšie prispôsobiť zmenám, ako sú choroby alebo užívanie liekov.
Štúdie tiež potvrdili, že zloženie mikrobiómu sa výrazne líši medzi rôznymi vekovými skupinami, a dokonca aj medzi „mladšími starými“ a „najstaršími starými“ dospelými.
Zaujímavým paradoxom je, že u storočných ľudí bol zaznamenaný aj nárast baktérií z kmeňa Proteobacteria, ktoré sa často spájajú so zápalom a nerovnováhou v črevách. Vedci sa domnievajú, že mikrobióm dlhovekých ľudí sa vyznačuje krehkou rovnováhou medzi prozápalovými a protizápalovými baktériami. Zdá sa, že ich imunitný systém je schopný udržať túto rovnováhu a účinne reagovať na hrozby bez toho, aby spôsobil chronický zápal, ktorý je typický pre starnutie.
Tento výskum naznačuje, že dlhovekosť nie je spojená s jedným konkrétnym „supermikróbom“, ale skôr s flexibilným, stabilným a jedinečne vyváženým črevným ekosystémom. Táto rovnováha umožňuje telu zvládať prozápalové signály a zároveň podporovať protizápalové procesy. Hoci je potrebný ďalší výskum, najmä dlhodobé štúdie, tieto zistenia otvárajú dvere novým možnostiam, ako podporiť zdravé starnutie prostredníctvom stravy, prebiotík a probiotík zameraných na udržanie optimálnej rovnováhy v našich črevách.
