Tereza Modlová z organizácie Zachraň jídlo nám priblížila riziko globálneho problému potravinového odpadu, ktorý sa netýka iba bohatších domácností, ale jeho vplyv je sledovaný aj v chudobnejších krajinách, školských jedálňach a zmenu dnes prinášajú aj najväčšie obchodné reťazce. Supermarkety rušia lákavé akcie, vyberajú si zodpovedných dodávateľov a darí sa im po novom predávať aj pečivo, ktoré nevyzerá ako zo škatuľky.
Vedeli ste napríklad, že v jednom reťazci pečú banánové chlebíky z nie práve najkrajších banánov, ktoré by sa inak nepredali? Zatiaľ čo z domácností na skládky odpadov putujú najmä ovocie, zelenina a pečivo, v školských jedálňach majú úplne iný problém, ktorý však bez zmeny smerníc pravdepodobne nevyriešia.
Na čo by ste teda upozornili práve v prípade vplyvu potravinového odpadu na skládkach pre komunálny odpad?
Každému z nás sa niekedy stane, že niečo vyhodíme. Nestihneme to včas zjesť, zabudneme na to, alebo nám to jedlo skrátka nechutí. Pokiaľ však jedlo vyhadzujeme, je ideálne voliť kontajnery na bioodpad alebo kompostéry. Vyhodiť ho do komunálneho odpadu je tá najhoršia cesta, ktorú si môžeme vybrať.
Zvyšky potravín zvyčajne putujú na skládky alebo do spaľovní a oboje predstavuje problém. Organické látky sa na skládke nedokážu rozložiť, pretože sú zasypané iným materiálom a ten bráni prístupu vzduchu. Z týchto zvyškov sa tak namiesto toho uvoľňuje metán, čo je skleníkový plyn, ktorý negatívne pôsobí na klímu a je navyše 20-krát silnejší než oxid uhličitý. V prípade, že odpad putuje do spaľovne, nevyužije sa potenciál organickej hmoty, ktorá sa mohla premeniť v pôdu a aj samotnej spaľovni to spôsobí problémy. Kvôli vysokému obsahu vody totiž zvyšky potravín spomaľujú proces horenia.
Kde vo svete sú na tom s potravinovým odpadom najhoršie? Čo je príčinou?
Najnovšie dáta ukazujú, že hlavne ekonomicky vyspelé krajiny patria medzi tie, ktoré najviac plytvajú potravinami. Je to ovplyvnené vysokou životnou úrovňou a dostupnosťou potravín. Podľa správy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) najviac plytvajú potravinami Spojené štáty americké, potom tiež Čína a India a z Európskej únie sú to najmä Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia. Dôležité je poznamenať, že vo vyspelých krajinách ide predovšetkým o plytvanie spotrebiteľmi, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sú príčinami plytvania skôr straty pri zbere úrody a distribúcii.
Máte informácie aj o tom, ktoré potraviny najčastejšie končia v košoch? Z akého dôvodu vyhadzujeme najviac práve tieto?
Najčastejšie vyhadzujeme ovocie, zeleninu a pečivo. Častými dôvodmi býva ich nesprávne skladovanie a takisto fakt, že nakupujeme viac ako potrebujeme.
Aké faktory dnes najviac ovplyvňujú plytvanie jedlom a potravinami? Môžeme hovoriť napríklad o vzťahu k vzdelaniu či príjmom domácností?
Z už spomenutých dát je zjavné, že vyšší príjem alebo vzdelanie nehrajú nutne podstatnú úlohu. Sledujeme ale fakt, že ľudia plytvajú menej, pokiaľ majú priamu skúsenosť s produkciou potravín. Napríklad Česko a Slovensko sú záhradkárskymi veľmocami a je pomerne bežné, že si väčšina z nás istú časť ovocia a zeleniny vypestuje sama. Vďaka tomu máme k potravinám bližší vzťah, a to nielen ako k produktu na pulte, ktorého je vždy dostatok.
Budú mať podľa vás v dlhodobom meradle vplyv aj vyššie ceny potravín?
Vzhľadom na to, že k najčastejším dôvodom vyhadzovania jedla patrí nesprávne skladovanie potravín a excesívne nakupovanie spôsobené zľavami a akciami, so znížením plytvania v súvislosti so zdražením potravín nepočítame.
Ako sa k problematike plytvania potravinami stavajú veľké obchodné reťazce? Ktoré kampane by ste konkrétne vyzdvihli?
V posledných mesiacoch zaznamenávame väčšiu snahu o zníženie potravinového odpadu a aj o informovanie zo strany potravinových reťazcov. Priekopníkom správneho prístupu je u nás dlhodobo Tesco.
Aké sú teda konkrétne riešenia?
Tesco sa ako jediné snaží vytvárať tlak aj na svojich dodávateľov a tým ovplyvňuje nielen svoje interné aktivity, ale aj celú distribučnú sieť. Zrušili akcie 1 + 1, ktoré môžu byť lákadlom pre impulzívne nákupy. V reťazci Albert zas začali využívať nevzhľadné banány, z ktorých priamo v predajniach pečú banánové chlebíky. Tesco v spolupráci s pekárňou La Lorraine pretvára kaiserky s estetickými nedostatkami na pizza bulky, ktoré putujú na predajné pulty. Na našu výzvu Jsem připraven nadväzujú reťazce aj v tom, že ponúkajú ovocie a zeleninu s drobnými nedostatkami za nižšiu cenu. V Tescu je to “Perfectly Imperfect“, v Lidli, Penny a Alberte je to predaj debničiek za výhodné ceny. V spolupráci s Kauflandom sme spustili edukatívnu kampaň Nekrm koš a Lidl nás prizval k organizácii workshopov pre ich zákazníkov.
Aký šetriaci nápad je vo vašej organizácii top? Máte niečo aj pre tých, ktorí si potrpia na okamžité efekty?
Medzi dlhodobo najobľúbenejšie tipy patrí vyfotenie špajze a chladničky pred tým, ako ideme na nákup, vďaka čomu si môžeme ľahko pripomenúť, čo máme doma, a nekupovať tak potraviny zbytočne. Dobrým nápadom je aj zavedenie krabičky „poslednej záchrany“, do ktorej patrí jedlo s blížiacim sa dátumom spotreby.
Pri upratovaní často nájdeme aj potraviny už po dátume spotreby. Musia automaticky putovať do odpadkového koša?
Automaticky do koša putovať nemusia. Primárne je potrebné vedieť rozlišovať pojmy „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť“. Zatiaľ čo “spotrebujte do” označuje najčastejšie živočíšne produkty, pri ktorých si treba dať na dátum pozor, „minimálna trvanlivosť“ je predovšetkým odporúčanie a označuje suché a trvanlivejšie potraviny. Všeobecne odporúčame spoliehať sa na zmysly. Vyzerá jedlo tak, ako má? Chutí správne? Pokiaľ áno, nie je tak zvyčajne zdraviu škodlivé.
Aké tipy a triky by ste odporučili tým, ktorí jedlá často vyhadzujú?
Ak sa vám dlhodobo nedarí vyhadzovanie eliminovať, aj keď sa snažíte osvojovať si správne návyky, môžete potraviny darovať rodine, priateľom alebo susedom. Skúste sledovať čo u vás najčastejšie končí v koši a pri ďalšom nákupe sa týmto potravinám vyhnite.
Pokiaľ neviete, ako začať s novými návykmi, na našom webe nájdete osvedčené tipy, vďaka ktorým to nebude až také náročné.
Čo by ste nám poradili pred prípravou slávnostného rodinného obeda? Ako naložiť so zvyškami?
Pri tvorbe receptov stavte na osvedčené pokrmy, ktoré má vaša rodina rada a novinky si nechajte skôr na skromnejšie večere. Ak prebytky vzniknú, môžete rodine ponúknuť napríklad krabičky s jedlom ako „výslužku“.
Tento rok ste preskúmavali v rámci potravinového odpadu aj 4 pražské školské jedálne. Čo ste zistili?
Je viacero dôvodov, prečo jedlo zo školských jedální končí v košoch. Jedným z nich je, že 5 – 9 % žiakov si obed nevyzdvihne, aj keď ho majú zaplatený. Ďalším dôvodom je, že deti často nemajú rady konkrétne pokrmy, ako polievky alebo jedlá, na ktoré nie sú doma zvyknuté a len málokedy si vypýtajú menšie porcie. Dôležitú úlohu zohráva aj čas na konzumáciu obeda, hluk v jedálni a, samozrejme, chuť jedál.
Ako to zmeniť?
V súčasnosti prebiehajú workshopy s jednotlivými inštitúciami, na ktorých sa venujeme témam ako optimalizácia počtu porcií, chladenie prebytkov vo výdaji či darovanie obedov v škole alebo charite.
Aké jedlá by ste odporučili do školských jedální tak, aby vznikal čo najmenší odpad?
Najčastejšie končia v košoch polievky, a teda vzniká otázka, či je ich ponuka vôbec nutná. Tvorba jedálnych lístkov ale podlieha nutričným smerniciam. Často ani nejde o to, čo je na tanieri, ako o to, akým spôsobom je jedlo servírované. V zahraničí sa veľmi osvedčil výdaj formou bufetov. Tento rok to skúša aj menšia škola v Dobřanech v Orlických horách a zmenu si pochvaľuje nielen škola, ale aj žiaci a ich rodičia.
Ako deti bližšie zoznámiť s plytvaním jedlom?
Je dobré, keď deti vedia, čo stojí za produkciou jedla a prípravou pokrmov. Pokiaľ si uvedomia celý proces, je pravdepodobné, že si jedlá budú viac vážiť. Ideálne je, ak si dieťa môže slobodne vybrať veľkosť porcie a obed podľa svojej chuti.
