Hluk z dopravy trápi milióny Európanov. Slovensko patrí medzi tichšie krajiny. Až pätina populácie Európskej únie žije v prostredí, kde sú vystavení nadmernému hluku z dopravy. Týka sa to predovšetkým oblastí v blízkosti ciest, železníc či letísk. Vyplýva to zo správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá analyzovala údaje z 31 krajín vrátane Slovenska.
Nadmerný hluk je podľa odborníkov EEA tretím najvýznamnejším environmentálnym rizikovým faktorom v Európe – po znečistení ovzdušia a klimatických vplyvoch, ako sú extrémne teploty. Prekročenie povolených hladín hluku je vážnym problémom nielen pre kvalitu života, ale aj pre zdravie obyvateľstva. Píše portál Veda na dosah.
Milióny obyvateľov nad hranicami bezpečnosti
Podľa správy zverejnenej na základe dát z roku 2021 je v Európe viac než 112 miliónov ľudí, ktorí počas dňa zažívajú úroveň hluku nad hranicou 55 decibelov – čo je limit stanovený európskymi predpismi. V noci je tento limit 50 decibelov.
Viac ako 20 % populácie žije v nadmerne hlučnom prostredí v pätnástich krajinách. V Luxembursku sú tieto hodnoty najvýraznejšie – cez deň je vystavených nadmernému hluku až 68 % populácie, v noci 49 %. Vysoké hodnoty hlásia aj Cyprus, Francúzsko, Taliansko či Nemecko.
Vo Francúzsku žije najviac ľudí, ktorí sú celkovo vystavení nadmernému hluku – približne 24 miliónov. Taliansko zas vedie v oblasti leteckej dopravy – cez deň ovplyvňuje hluk z lietadiel viac než 5 miliónov ľudí, v noci štyri milióny. Nemecko má najviac obyvateľov zasiahnutých nočným hlukom – viac než 15 miliónov, čo je vyše polovica populácie.
Slovensko medzi najtichšími
Na opačnej strane rebríčka je Slovensko, ktoré sa zaradilo medzi tri najtichšie krajiny v rámci EÚ. Spolu s Estónskom a Portugalskom vykazuje podiel obyvateľov vystavených nadmernému hluku pod 10 %.
Konkrétne na Slovensku čelí cez deň nadmernému hluku približne 458-tisíc ľudí, čo je 8 % populácie. Počas nočných hodín je táto hodnota ešte nižšia – 5 %, teda približne 284-tisíc ľudí. Najväčším zdrojom hluku je tu cestná doprava, nasledovaná železničnou a leteckou dopravou.
Doprava ako hlavný zdroj problémov
Podľa EEA je cestná doprava zodpovedná za väčšinu hlukovej záťaže, najmä vo väčších mestách. Železničná a letecká doprava ovplyvňuje menšie skupiny obyvateľstva, no v ich prípade ide často o výrazne koncentrovaný a intenzívny hluk v blízkosti tratí a letísk.
Dlhodobé vystavenie hluku sa podľa odborníkov spája so zvýšeným rizikom vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, úzkostí, ale aj cukrovky či predčasného úmrtia. U detí môže hluk negatívne ovplyvniť vývoj, správanie, schopnosť sústrediť sa či učenie.
Nedostatok ticha v mestách
Zeleň a tiché verejné priestory môžu pomôcť zmierniť negatívny vplyv hluku. Napriek tomu má podľa analýz len 34 % obyvateľov európskych miest prístup k tichým a zeleným plochám do vzdialenosti 400 metrov – čo je považované za ideálnu pešiu dostupnosť.
Európsky priemer podielu tichých oblastí v mestách je len 7 %. Mestá ako Bergen v Nórsku (26 %) alebo Zürich vo Švajčiarsku (16 %) patria medzi výnimky. Na opačnom konci sa nachádza napríklad španielska Valletta s len 1 % tichých plôch.
Opatrenia neprichádzajú dostatočne rýchlo
Európska únia si stanovila cieľ: do roku 2030 znížiť počet ľudí chronicky vystavených dopravnému hluku o 30 %. Tento plán je však podľa odborníkov v ohrození, pretože implementácia potrebných opatrení napreduje príliš pomaly.
Medzi odporúčané riešenia patria napríklad:
- zníženie rýchlostí v mestách,
- lepšia údržba železníc,
- tichšie pneumatiky,
- optimalizácia leteckých trás,
- investície do mestských parkov a tichých zón.
Zvýšenie kvality života v mestách bude podľa EEA závisieť najmä od toho, ako rýchlo sa podarí prijať systémové zmeny na úrovni štátov aj samospráv.
