Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý viac než dvadsať rokov patril k najvernejším členom tímu Vladimira Putina, sa podľa viacerých zdrojov ocitol na okraji diania. Ruské médiá The Moscow Times a Kommersant upozornili, že šéf diplomacie bol naposledy videný na verejnosti koncom októbra – a odvtedy z informačného priestoru prakticky zmizol.
Na jeho neprítomnosť upozornila aj agentúra Nexta, podľa ktorej „jeho posledné verejné vyhlásenia pochádzajú z konca októbra“. Informuje o tom SITA a portál Pravda.
Neúčasť na zasadnutí Bezpečnostnej rady
Lavrov vo štvrtok chýbal na dôležitom zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska, ktoré osobne viedol prezident Putin. Išlo o prvé stretnutie tohto orgánu po explóziách troch vetiev strategického ropovodu pri Moskve. Hoci denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že Lavrovova absencia bola „dohodnutá vopred“, zostal jediným stálym členom rady, ktorý sa zasadnutia nezúčastnil.
Putin počas rokovania nariadil príslušným inštitúciám – od ministerstva obrany až po civilné agentúry – „zhromaždiť ďalšie informácie o otázke možného obnovenia jadrových testov, analyzovať ich a pripraviť návrhy pre Bezpečnostnú radu“.
Odobratá úloha na summite G20
Ďalším signálom Lavrovovho ústupu z popredia je aj zmena v zložení ruskej delegácie na nadchádzajúcom summite G20. Po prvý raz ju nepovedie on, ale Maxim Oreškin, zástupca vedúceho prezidentskej administratívy. Rozhodnutie podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova osobne prijal prezident Putin.
Ruský vodca sa na summite opäť nezúčastní – Juhoafrická republika totiž podpísala Rímsky štatút, a teda by bola povinná Putina zadržať na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu (ICC). V minulosti v takýchto prípadoch krajinu tradične zastupoval práve Lavrov.
Fiasko v rokovaniach s USA
Podľa informácií Bloombergu a ruských médií je Putinovo ochladenie voči Lavrovovi spojené s jeho neúspešným rozhovorom s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Telefonát z 20. októbra mal pripraviť pôdu pre plánované stretnutie medzi Putinom a prezidentom Donaldom Trumpom v Budapešti.
Lavrov verejne tvrdil, že rokovania prebiehali „naozaj dobre“, no Rubio mal opačný dojem. Ako uvádza Bloomberg, odporučil Trumpovi, aby summit zrušil – Moskva vraj „žiadala priveľa“ a odmietla pristúpiť na prímerie na Ukrajine. Následne Washington uvalil nové sankcie na ruské ropné giganty Rosnefť a Lukoil.
Ostré slová a zhoršenie situácie
Po fiasku s americkou stranou Lavrov znovu pritvrdil vo svojej rétorike, keď označil vládu v Kyjeve za „nacistický režim“ a vyzval na riešenie „základných príčin konfliktu“. Podľa pozorovateľov tým však situáciu len ešte viac zhoršil a prispel k rastúcej nespokojnosti v Kremli.
Zatiaľ čo prezident Putin zvoláva zasadnutia a vydáva príkazy na strategické otázky, Lavrov – dlhoročný pilier ruskej zahraničnej politiky – sa vytráca z verejnosti aj z oficiálnych podujatí. Niektorí analytici to čítajú ako jasný signál, že Lavrovova éra v ruskej diplomacii sa možno blíži ku koncu.
