Každý mesiac sa vo vede udeje množstvo objavov, ktoré nestihnú zaujať titulky.
Portál Ars Technica preto zostavil výber zaujímavostí, ktoré ste si možno nevšimli – no určite stoja za pozornosť. V máji sa do prehľadu dostal robot, ktorý poráža ľudí v stolnom tenise, nové fakty o rytme u šimpanzov, genetické tajomstvo ryšavých mačiek aj objav, ktorý spochybňuje dlhoročný výklad britskej histórie.
Einstein naživo: Vedci po prvýkrát ukázali, ako sa objekty otáčajú pri rýchlostiach blízkych svetlu
Slávna teória relativity hovorí, že ak sa niečo pohybuje veľmi rýchlo, čas sa preň spomaľuje a jeho tvar sa skracuje. Menej známa predpoveď hovorí, že taký objekt sa bude zároveň javiť ako mierne otočený. Rakúski vedci teraz po prvýkrát dokázali tento jav ukázať priamo – pomocou laserov, objektov v tvare kocky a gule a extrémne rýchlych kamier. Výsledky? Kocka sa zdala skrútená a severný pól na guli sa posunul – presne ako to fyzici predpovedali ešte v roku 1959.
Šimpanzy hrajú na „stromové bubny“ – a ich rytmus má vlastné pravidlá
Vedeli ste, že šimpanzy v prírode „bubnujú“ na korene stromov? Vedci skúmali túto zvláštnu formu komunikácie a zistili, že nie je náhodná. Zaznamenali 371 prípadov bubnovania u skupín z Ugandy a Pobrežia Slonoviny a našli rozdiely medzi regiónmi – jedni bubnujú rýchlo a pravidelne, druhí s dlhšími pauzami. „Ich rytmus nie je len chaos. Je to forma vyjadrenia s vlastnou štruktúrou,“ tvrdia výskumníci. Tento objav nám pomáha lepšie pochopiť, odkiaľ môže pochádzať aj ľudská láska k hudbe.
Ako znie slávny jazz? Vedci analyzovali, čím sa líšia legendy Wes Montgomery a Joe Pass
Ak máte radi jazz, mená ako Montgomery a Pass vám nie sú cudzie. Ale viete, čo presne spôsobuje ich odlišný zvuk? Vedci z Texasu to zistili – Montgomery hral palcom blízko kobylky a Pass používal trsátko pri hmatníku. „Rozdiel medzi pluck a strike je kľúčový: palec znie inak ako trsátko, pretože sa po strune kĺže iným spôsobom,“ vysvetľujú autori. Ich výskum môže zlepšiť aj realistickosť digitálnych gitár a pomôcť hudobníkom lepšie napodobniť týchto velikánov.
Z podzemia do virtuálnej reality: Ako znela starobylá metropola Derinkuyu?
V strednom Turecku sa nachádza jedinečné podzemné mesto Derinkuyu, kde kedysi žili tisíce ľudí – úplne pod zemou. Dnes je z časti sprístupnené verejnosti, no vedci skúmajú aj to, ako v týchto chodbách zneli bežné zvuky. Architektka Sezin Nas vytvorila 3D akustickú mapu, ktorá ukazuje, ako sa niesli hlasy, kroky či spev podzemným priestorom. „Naše poznatky môžu inšpirovať návrh moderných podzemných miest – a možno aj umožniť turistom zažiť autentický zvuk dávnej minulosti,“ dodáva Nas.
Robot, ktorý vás porazí v pinpongu (a stále sa zlepšuje)
Roboty, ktoré dokážu hrať pingpong, nie sú úplnou novinkou – no ten z MIT to posunul na novú úroveň. Vie reagovať v reálnom čase, rozoznáva typ úderu a dokáže vrátiť loptičku s presnosťou až 89 %. Vedci do jeho zápästia pridali ďalší pohyb a naučili ho tri štýly úderov. „Po ďalších úpravách sme dosiahli rýchlosť 19 metrov za sekundu, čo je takmer na úrovni pokročilých ľudských hráčov,“ uviedli autori. Cieľom je vytvoriť robota, ktorý sa bude hýbať a učiť v reálnom čase ako človek.
Prečo sú takmer všetky ryšavé mačky samce?
Mačací miláčikovia v oranžovom kožúšku majú konečne vedecké vysvetlenie. Genetici odhalili, že ich farbu spôsobuje mutácia v géne Arhgap36, ktorá sa zapína iba v pigmentových bunkách. U mačiek samíc je táto mutácia zriedkavá – väčšina má len jednu kópiu génu a preto sú trojfarebné. „Ide o jedinečný príklad toho, ako môže evolúcia prispôsobiť gény na nové funkcie – v tomto prípade len u mačiek,“ píšu vedci. Táto mutácia sa nenašla ani u ľudí, ani u iných druhov zvierat.
Archeológovia menia históriu: Slávny „rímsky masaker“ sa možno nikdy nestal
V 30. rokoch 20. storočia sa v britskej pevnosti Maiden Castle našli kostry so zraneniami, ktoré vyzerali ako dôsledok boja s Rimanmi. Dlhé roky sa verilo, že ide o dôkaz brutálneho útoku. No nové analýzy ukazujú inú pravdu. „Rádiokarbónové datovanie ukázalo, že tieto násilné úmrtia neprebehli naraz, ale počas viacerých období – a najskôr išlo o konflikty medzi samotnými Britmi,“ vysvetľujú výskumníci z Bournemouthskej univerzity. História sa tak musí prepísať.
