Vyše 60 000 rozhorčených občanov sa nečakane spojilo a žiada chorvátsku vládu, aby okamžite zakročila. Podpísali masívnu petíciu, ktorou chcú dosiahnuť stop hromadným modlitbám mužov na verejných priestranstvách a apelujú na razantnejšie zabezpečenie ochrany žien zo strany štátnych inštitúcií.
Tieto modlitebné stretnutia, ktoré už dva roky, od roku 2022, pravidelne (každú prvú sobotu v mesiaci) zaplavujú námestia po celom Chorvátsku, organizuje konzervatívna katolícka mužská skupina s názvom „Buď chlap“, píše TASR.
Čo chcú „kľačiaci“ a prečo to dvíha zo stoličiek
Skupina, ktorú verejnosť často prezýva jednoducho „kľačiaci“, razí kontroverzné a veľmi prísne názory. Intenzívne propagujú, aby sa ženy obliekali cudne, kategoricky odmietajú pohlavný styk pred sobášom a neoblomne požadujú úplnú prohibíciu interrupcií. Ich verejné zhromaždenia už viackrát vyvolali menšie protesty a odpor.
Kritici sú presvedčení, že posolstvá „kľačiacich“ len podnecujú netoleranciu, ktorá priamo smeruje k obmedzovaniu a potláčaniu práv žien.
Brutálne vraždy spustili lavínu hnevu
Petícia, ktorú iniciovala známa advokátka za ženské práva Sanja Sarnavková, bola spustená v čase šokujúcich udalostí. V meste Rijeka minulú sobotu partner smrteľne bodol svoju 22-ročnú priateľku. Len dva dni predtým došlo k ďalšej hrôze: muž, ktorý mal v minulosti záznamy za domáce násilie, zastrelil tehotnú matku troch detí a vážne zranil jej sestru, ktorá bola jeho partnerkou. Tieto násilné činy viedli k prudkému nárastu obáv a rozhorčenia.
Sarnavková verejné modlitby mužov označila za „politický kalkul“, ktorého cieľom je presadzovať požiadavky, ktoré sú „v rozpore s ústavou a celým radom medzinárodných dohovorov“, ku ktorým sa Chorvátsko zaviazalo.
„Keď niekto nabáda ženy k podriadenosti a poslušnosti voči autorite mužov, musíme sa ohradiť a pozdvihnúť hlas, pretože veríme, že takéto myšlienky v roku 2025, na námestiach a vo verejnom priestore, jednoducho nemôžu byť tolerované a schvaľované,“ zdôraznila Sarnavková.
Aktivistka poukázala aj na to, že rekordný počet signatárov jasne signalizuje, že občania sú nešťastní, znechutení a túžia po úplne inej spoločnosti. Sarnavková dokonca svoj názor podložila citátom z Matúšovho evanjelia: „Keď sa modlíš, vstúp do svojej komory, zavri dvere a modli sa k Otcovi, ktorý je skrytý. Tvoj Otec, ktorý vidí skryté, ťa odmení.“
Politici sa hádajú: Totalita alebo práva žien
Líder pravicového zoskupenia Domovina, Ivan Penava, petíciu razantne odsúdil ako „totalitný počin“. Ak sa verejné modlitby stávajú problémom, potom by sa mali aj iné akcie, ako napríklad pochod Gay Pride či čokoľvek šíriace takzvanú woke ideológiu, presunúť „do úzadia a na odľahlé miesta, aby nedráždili väčšinovú časť Chorvátov,“ vyhlásil Penava, ktorého strana je súčasťou vládnej koalície.
Aktivistka Arijana Lekičová Fridrihová však Penavovu argumentáciu rázne odmieta. Zdôraznila, že úsilie o zákaz mužských modlitebných stretnutí má zákonný základ. Penavovi odporučila, aby prípadný návrh na zákaz Gay Pride takisto podložil príslušným zákonom, pokiaľ taká legislatíva v krajine existuje.
Lekičová Fridrihová zároveň pripomenula škandalózny incident z nedávnej modlitby v Záhrebe. Jeden z účastníkov modlitebného zhromaždenia nehanebne pošliapal ruže, ktoré na námestí rozmiestnili aktivisti na pamiatku žien, ktoré sa stali obeťami násilia. Polícia túto dehonestáciu označila len za priestupok.
Boj nie je proti viere, ale proti zneužívaniu náboženstva
Organizátori petície jednoznačne objasnili, že ich iniciatíva nie je zacielená proti náboženstvu ako takému, ale proti „politickému zneužitiu náboženského presvedčenia“.
„Sloboda vyznania neznamená právo využívať verejný priestor v mene náboženstva a šíriť odkazy, ktoré narušujú rovnosť a bezpečnosť,“ uviedli organizátori po odovzdaní podpisov.
Dodali, že signatári sa jasne vyjadrili, že sú hlboko znepokojení nárastom vrážd žien (femicíd) v Chorvátsku a atmosférou, v ktorej sa ženy necítia bezpečne.
Chorvátsko v reakcii na tieto udalosti v roku 2024 modifikovalo svoj trestný zákonník a zaviedlo femicídu ako samostatný závažný trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody minimálne na 10 rokov.
Organizátori petíciu odovzdali chorvátskemu parlamentu, vláde a Ústavnému súdu presne v Medzinárodný deň ľudských práv, a to v mene 18 zavraždených žien v Chorvátsku v roku 2025.
