Prechod z aktívneho pracovného života do dôchodku znamená pre väčšinu ľudí citeľný zásah do rozpočtu. V decembri dosahovala priemerná výška starobného dôchodku 703,29 eura, zatiaľ čo priemerná mzda za tretí štvrťrok 2025 bola 1 569 eur. Penzisti tak dostávajú približne 45 percent hrubej mzdy.
Pri porovnaní s čistou mzdou vyzerá rozdiel o niečo miernejšie, no stále ide o pokles o stovky eur mesačne. Hoci priemerný dôchodok prekračuje hranicu 700 eur, neznamená to, že väčšina seniorov takúto sumu skutočne poberá.
Priemerné čísla totiž skresľujú realitu. Stačí malá skupina ľudí s výrazne vyššími dôchodkami a priemer rastie. Ilustráciou je jednoduchý príklad: ak deväť ľudí poberá 400 eur a jeden 1 500 eur, priemer vyjde na 510 eur, hoci deväť z desiatich má výrazne menej. Informuje portál Finsider.
Čo rozhoduje o výške štátnej penzie
Základom výpočtu dôchodku je vymeriavací základ, teda pri zamestnancoch hrubá mzda, a počet odpracovaných rokov. Platí jednoduchá logika: čím dlhšie človek pracuje a čím vyššie sú jeho príjmy, tým vyšší dôchodok môže očakávať.
Systém však obsahuje obmedzenia. Ľuďom s nadpriemerným zárobkom sa dôchodok postupne kráti a na príjem presahujúci trojnásobok priemernej mzdy sa pri výpočte neprihliada vôbec. To znamená, že ani veľmi vysoké zárobky automaticky nezaručia extrémne vysokú penziu.
Ak niekto celý pracovný život zarábal priemernú mzdu a do dôchodku odchádza v tomto roku po 40 odpracovaných rokoch, jeho penzia by sa mala pohybovať približne na úrovni 820 eur. Pri 45 rokoch práce by to bolo približne 922 eur.
Kto sa dostane na 1 000 eur mesačne
Hranica tisíc eur mesačne zo štátneho dôchodku už vyžaduje nadpriemerný príjem alebo dlhšiu kariéru. Pri 40 odpracovaných rokoch by musel človek zarábať minimálne 1,22-násobok priemernej mzdy. V praxi to znamená plat približne 1 914 eur.
Ak niekto pracuje 45 rokov, tisíceurový dôchodok môže dosiahnuť už pri plate okolo 1 702 eur. Ide však o zjednodušené prepočty, ktoré predpokladajú, že počas celej kariéry zarábal rovnaký násobok priemernej mzdy. V prípade 40 rokov by sa teda jeho príjem dlhodobo pohyboval na úrovni 1,22-násobku priemeru.
Existuje strop dôchodku
Systém obsahuje aj hornú hranicu. Keďže príjem nad 1,25-násobok priemernej mzdy sa do výpočtu nezapočítava celý a na príjem nad trojnásobok priemernej mzdy sa neprihliada vôbec, existuje maximálny dôchodok, ktorý nemožno prekročiť ani pri veľmi vysokých zárobkoch. Vyššiu penziu možno dosiahnuť iba dlhším obdobím platenia odvodov.
Pri 40 odpracovaných rokoch predstavuje maximálny dôchodok v tomto roku 2 000 eur. Takúto sumu dosiahnu ľudia, ktorých priemerný príjem bol aspoň na úrovni trojnásobku priemernej mzdy.
Ak niekto pracoval 45 rokov, horná hranica dôchodku je približne 2 250 eur. Pri 50 odpracovaných rokoch, čo je v praxi skôr výnimočné, môže maximálna penzia dosiahnuť 2 500 eur.
Ako si prilepšiť o ďalších 500 eur
Štátny dôchodok nemusí byť jediným zdrojom príjmu v starobe. Ak si chce človek zabezpečiť dodatočných 500 eur mesačne v dnešných cenách, kľúčovú úlohu zohráva čas a pravidelnosť investovania.
Pri horizonte 40 rokov je možné postupne vybudovať kapitál, z ktorého sa bude vyplácať renta približne 25 rokov. Do výpočtu však treba započítať infláciu. Ak by priemerná inflácia dosahovala 2 percentá ročne, o štyri desaťročia bude potrebná nominálne vyššia suma, aby mala rovnakú kúpnu silu ako dnešných 500 eur.
Pri predpoklade priemerného ročného zhodnotenia akciového indexu, napríklad MSCI World alebo S&P 500, na úrovni 7 až 8 percent pred poplatkami a zdanením, by cieľová suma pri odchode do dôchodku mala dosiahnuť približne 150 000 eur v dnešných cenách.
V praxi to znamená začať investovať približne 60 až 70 eur mesačne, pričom táto suma by mala postupne rásť spolu s infláciou. Ak investor využije nízkonákladové indexové fondy (ETF), ktoré sú pri držaní nad jeden rok oslobodené od dane z príjmu, celá nasporená suma mu zostáva. Pri 40-ročnom horizonte potom celkové vlastné vklady tvoria len menšiu časť konečnej hodnoty portfólia a väčšinu vytvorí efekt zloženého úročenia.
