Herečka si pevne stanovila, že nikdy nedovolí teroru, aby jej vzal slobodu či život. Pripomenula si, že sa nikdy nevzdá a nechce dovoliť, aby ju obmedzoval strach alebo násilie v akejkoľvek podobe.
V januári 2011 sa na moskovskom letisku Domodedovo odohral tragický samovražedný útok, keď mladý muž menom Magomed Jevlojev medzi čakajúcimi cestujúcimi náhle vyhlásil hrozivú vetu, ktorá predznamenala explóziu bomby.
„Všetkých vás zabijem,“ skríkol 24. januára 2011 krátko po 16:30 samovražedný atentátnik pred tým, než spustil smrteľný výbuch. Píše portál dobrenoviny.sk.
Tento výbuch zasypal halu hustým dymom a spôsobil veľké množstvo obetí a zranených vrátane dvoch slovenských hercov, Zuzany Fialovej a Ľuboša Kostelného, ktorí v Moskve strávili niekoľko dní pred začiatkom divadelnej sezóny.
Ich cesta sa začala bežne, s plánmi na oslavu narodenín a návštevu predstavenia, no osud im zmenil plány kvôli nešťastnej náhode pri bankomate, kde sa zdržali, čo ich postavilo priamo do blízkosti atentátnika, povedala Ľubošova sestra Alexandra Doneva pre PLUS JEDEN DEŇ. Ten sa nachádzal len pár metrov od nich, čo potvrdili svedkovia aj pozostalí.
„Niekto len zrazu zakričal: ‚Všetci zomriete!‘ Nevenovali sme tomu až takú pozornosť, zanikalo to v kakofónii všetkých tých letiskových zvukov. Až neskôr nám došlo, že to bol bezprostredný signál k útoku,“ hovorí Alexandra. Výbuch ich zhodil k zemi, tlaková vlna a tma na letisku vystriedali paniku a krik zranených.
„Tlaková vlna ma vymrštila, dopadla som o niekoľko metrov ďalej,“ povedala pre Unilabs herečka.
Tá prežila vďaka náhode a odvahe svojich blízkych, ktorí ju z haly odviedli na bezpečné miesto.
„Až tam som si uvedomila, že sú obaja zranení,“ spomínala pre Plusku Alexandra.
Ľuboš Kostelný pôvodne predpokladal, že jeho zranenie je len malý škrabanec, no po návšteve lekárov ho okamžite hospitalizovali. V nohe mu odborník na vojenské zranenia objavil asi centimeter dlhý klinec, ktorý mu mohol ohroziť život. Najvážnejšie zranenia však utrpela Zuzana Fialová.
Zranenia, ktoré utrpela, boli vážne – otras mozgu, poranené koleno, úlomky kovu v tele či vážne poranenia ucha a hlavy. Napriek tomu, že prežila, dôsledky výbuchu cíti dodnes, nielen fyzicky, ale aj psychicky.
„Mala som otras mozgu, rozmliaždené koleno, štyri kúsky kovu v tele a rozstrelené ucho. V tej chvíli som nevedela určiť rozsah zranení, lebo napríklad ucho veľmi krváca, na hlave som mala aj kúsky tkanív, mozgu, lebiek aj s vlasmi iných ľudí. Z pravej strany vedľa pľúc mi vytekalo veľa krvi,“ povedala herečka.
Silný príval adrenalínu ju udržiaval v pohybe natoľko, že si ani neuvedomovala, že má problém s chôdzou. Napriek vážnym zraneniam si dokázala vlastnými silami privolať pomoc a dostať sa k záchranárom. Z celého miesta útoku bola do nemocnice prevezená ako druhá v poradí – predbehol ju už len taxikár, ktorý sa tam dopravil po vlastnej osi.
Musela sa vyrovnať s posttraumatickým stresom, no so silnou vôľou a pomocou odborníkov sa naučila žiť ďalej bez strachu z lietania alebo návštevy letísk.
Zuzana Fialová bola krátko po atentáte nesprávne zaradená medzi mŕtvych
Renomovaný americký denník New York Post ju totiž pôvodne uviedol ako jednu z 35 obetí výbuchu, čím ju obrazne pochoval zaživa. V skutočnosti však slovenská herečka výbuch prežila, hoci s vážnymi zraneniami, ktoré si vyžadovali nemocničné ošetrenie. Jej život však v tom momente nebol v priamom ohrození. Hovorí Zuzana pre Topky.sk.
Následky útoku si niesla ešte dlhé roky. Úlomky z výbušniny, ktoré jej zostali v tele, jej spôsobovali nepríjemnosti pri každej zmene počasia. Pokiaľ stratila svalovú hmotu, kovové fragmenty tlačili na lymfatický systém, čo vyvolávalo nepríjemné pocity a bolesti. V jednom z rozhovorov sa herečka dokonca s nadhľadom zamýšľala nad tým, či jej pri pľúcach nezostala časť rúčky z vlastného kufra, ktorý mala pri sebe v čase výbuchu.
Kvôli zvyškovej prítomnosti šrapnelov v tele musela dlhodobo nosiť lekárske potvrdenie, pretože pri bezpečnostných kontrolách na letiskách spúšťala poplašné zariadenia. Následky výbuchu sa však neprejavili len na fyzickej úrovni – útok zanechal stopy aj na jej psychike. V prvých dňoch bola v takom hlbokom šoku, že jej vedomie si akoby dočasne „vyplo“ spracovanie udalosti. Mozog podľa jej vlastných slov zvolil ochranný mechanizmus – odsunúť traumu bokom a vyrovnať sa s ňou až v neskoršom období.
Celý útok bol podľa vyšetrovania naplánovaný čečenským povstalcom, ktorý bol pod vplyvom drog a psychotropných látok. Zodpovednosť za útok prevzal líder, ktorý avizoval pokračovanie podobných akcií ako súčasť snahy o vytvorenie nezávislého moslimského štátu v oblasti Kaukazu. Za pomoc pri príprave a realizácii útoku boli neskôr odsúdení štyria muži, ktorí pomohli atentátnikovi v ceste a zabezpečili mu nevyhnutné podmienky.
Celý príbeh je zároveň svedectvom o sile ľudskej vôle a schopnosti prekonať aj tie najťažšie skúšky, ktoré život prináša.
