Strela Tomahawk, ktorú Spojené štáty používajú už viac ako štyri desaťročia, sa znovu dostáva do centra medzinárodného diania. Záujem o túto zbraň prejavila Ukrajina, ktorá ju považuje za možný kľúč k prehlbeniu svojich útočných schopností vo vojne proti Rusku.
Diskusie o jej dodávkach majú sprevádzať rokovania medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom – téma, ktorá má nielen vojenský, ale aj politický význam. Informuje portál France24.
Podľa pozorovateľov by získanie Tomahawkov umožnilo Kyjevu zasahovať ciele stovky kilometrov za ruskými hranicami. Zbraň s doletom približne 1 600 kilometrov a rýchlosťou okolo 880 km/h môže niesť bojovú hlavicu s hmotnosťou 450 kilogramov. Jej presnosť a schopnosť letieť nízko nad terénom z nej robia ťažko zachytiteľný nástroj, vhodný na likvidáciu veliteľských centier, systémov protivzdušnej obrany či leteckých základní.
Zbraň s bohatou históriou
Tomahawk je vo výzbroji amerického námorníctva od roku 1983 a odvtedy sa stal súčasťou väčšiny vojenských operácií Spojených štátov. Doteraz bolo vyrobených vyše 8 900 kusov a viac než 2 300 z nich bolo v bojových akciách aj použitých. Strely zasiahli ciele počas operácie Púštna búrka v Iraku v roku 1991, neskôr v Kosove, Líbyi, Sýrii, a naposledy aj v Jemene či Iránskej provincii Isfahán v roku 2024.
Zbraň používajú aj britské námorné sily, a o jej nákup prejavili záujem Japonsko, Austrália aj Holandsko. Napriek tejto popularite je výroba limitovaná. Americké námorníctvo má pre rok 2026 objednaných len 57 nových kusov, čo znamená, že prípadné dodávky Ukrajine by museli pochádzať zo zásob. Pozemných odpaľovacích zariadení je navyše málo – armáda vlastní len dve batérie po štyroch odpaľovačoch a námorná pechota ďalšie štyri.
Nie „zázračná zbraň“, ale silný signál
„Nie je to zázračná zbraň, ktorá vyhrá vojnu,“ upozorňuje vojenská analytička Stacie Pettyjohn z think-tanku CNAS, no zároveň dodáva, že Tomahawky „môžu mať významný strategický efekt“. S jej názorom súhlasí aj náčelník francúzskej armády Pierre Schill, podľa ktorého „žiadny zbraňový systém nedokáže radikálne zmeniť situáciu na Ukrajine“.
Schill pripomína, že Ukrajina už disponuje vlastnými prostriedkami dlhého dosahu – napríklad domácou strelou Flamingo, ktorú vyvinula sama a už ju nasadila v boji. Preto by podľa neho mal príchod Tomahawkov skôr politický než vojenský význam.
Politický odkaz pre Moskvu
Podľa Schilla by dodanie amerických striel bolo „jasným signálom Donalda Trumpa smerom k Vladimírovi Putinovi“, že ak sa neukáže ochota rokovať o mieri, Washington je pripravený výraznejšie podporiť Kyjev. Ruský prezident Vladimir Putin už reagoval varovaním, že poskytnutie Tomahawkov Ukrajine by znamenalo „úplne novú úroveň eskalácie“ vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi.
Trump medzitým označil Tomahawk za „neuveriteľnú, veľmi útočnú zbraň“ a s iróniou dodal: „Chcú, aby Tomahawky mierili ich smerom? Nemyslím si.“ Či sa tieto slová premietnu do reálnych krokov americkej administratívy, zatiaľ nie je isté. Isté však je, že starý symbol americkej vojenskej sily sa opäť mení na nástroj politického tlaku – tentoraz v konflikte, ktorý stále nemá víťaza ani koniec.
Diplomacia nad zbraňami: Trump zdôrazňuje zastavenie násilia
Americký prezident Donald Trump privítal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome 17. októbra 2025 a označil stretnutie za srdečné a konštruktívne. Zelenskyj predstavil návrh, ktorý zahŕňal možnú výmenu moderných dronov za americké rakety Tomahawk, avšak Trump jasne uviedol, že momentálne uprednostňuje diplomaciu pred dodávkami zbraní, aby sa minimalizovala eskalácia konfliktu. Prezident zdôraznil, že vojna si vyžaduje tisíce obetí a obrovské finančné náklady, a že cieľom je, aby sa Ukrajinci mohli vrátiť k svojim rodinám bez ďalšieho krviprelievania.
Zelenskyj po stretnutí uviedol, že je potrebné zastaviť násilie a pokračovať v rokovaniach, pričom zdôraznil, že nepriateľstvo voči Rusku je dôsledkom agresie, nie osobných pocitov. Trump zároveň avizoval plánovanú schôdzku s Vladimirom Putinom v Budapešti, ktorá má byť súčasťou diplomatického tlaku na Ukrajinu aj Rusko. Podľa zdrojov Axiosu stretnutie bolo miestami emotívne, Trump bol dôrazný, no nikto nekričal. Zelenskyj opätovne potvrdil otvorenosť diskusie o dodávkach zbraní, no konkrétne rozhodnutia sa zatiaľ verejne neoznámili, aby nedošlo k eskalácii konfliktu.
