Samec vráskavca prekonal viac než 13 000 kilometrov cez tri rôzne oceány, pravdepodobne kvôli rozmnožovaniu, ako uvádza štúdia zverejnená v žurnále Royal Society Open Science.
Predchádzajúce výskumy naznačili, že vráskavce dlhoplutvé sú schopné cestovať veľké vzdialenosti, migrujúc z chladnejších polárnych vôd do teplých tropických oblastí, pričom môžu prekonať vzdialenosť až 8 000 kilometrov. Tento nový objav však vedcov prekvapil.
Medzinárodný tím odborníkov na morský život, oceánografiu a veľryby, pôsobiaci v Tanzánii, Mozambiku, Kolumbii, Turecku, Austrálii a USA, analyzoval obrazovú databázu. Zistili, že tá istá veľryba sa objavila v dvoch veľmi vzdialených lokalitách. Na snímkach z roku 2013 bol zaznamenaný dospelý samec vráskavca plávajúci v skupine veľrýb pri kolumbijskom pobreží Tichého oceánu.
Rovnakého samca objavili na fotografiách z roku 2022, ktoré ukazovali inú skupinu veľrýb v Indickom oceáne pri pobreží Zanzibaru, vzdialenom približne 13 046 kilometrov od predchádzajúcej lokality. Identitu sameca potvrdili podľa jedinečných rýh na jeho chvoste.
Tím vedcov uvádza, že samec pravdepodobne putoval na juh pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky, oboplával Hornský mys, preplával Atlantickým oceánom, obišiel Mys dobrej nádeje a následne sa dostal do Indického oceánu. Takáto trasa by mu umožnila využiť morský prúd, čo by cestu uľahčilo.
Zistenie, že tento samec vráskavca sa nachádzal na oboch miestach medzi veľrybami rovnakého druhu, vrátane samíc, predstavuje rekord v dĺžke migračnej cesty za účelom rozmnožovania. Vedci sa domnievajú, že samec počas svojej cesty stretol viacero skupín vráskavcov, pároval sa s niektorými samicami a pokračoval ďalej, čo naznačuje, že hlavným dôvodom jeho migrácie bolo hľadanie partneriek. Ďalším možným dôvodom bolo hľadanie nových zdrojov potravy v dôsledku klimatických zmien. Tento objav naznačuje väčšiu flexibilitu v migračnom správaní veľrýb, než bolo doteraz známe z predchádzajúcich výskumov, uvádzajú vedci.
