Kto tento rok drží nelichotivé prvenstvo v zadlženosti? Nový rebríček spoločnosti FocusEconomics odhaľuje najzadlženejšie štáty sveta – s prekvapivými výsledkami pre Európu, Áziu aj Ameriku.
Krajina vychádzajúceho slnka opäť na čele
Očakáva sa, že pomyselné prvenstvo si aj tento rok udrží Japonsko, ktoré je dlhodobo najzadlženejšou vyspelou krajinou na svete. Pomer verejného dlhu k HDP má podľa analytikov dosiahnuť až 242 %. Zadlženie tejto východoázijskej krajiny prudko vzrástlo v dôsledku agresívnych vládnych výdavkov zameraných na oživenie ekonomiky po prasknutí ekonomickej bubliny v roku 1986, keď začali rýchlo rásť ceny nehnuteľností a akcií. Japonské vlády následne zaviedli rozsiahle stimulačné balíčky na boj s pretrvávajúcou defláciou a nízkym rastom.
Rýchle starnutie populácie zároveň výrazne zvýšilo výdavky na zdravotníctvo a dôchodky, čo ešte viac zaťažilo verejné financie. Napriek obrovským záväzkom japonský dlh zatiaľ neohrozuje ekonomiku krajiny, keďže je prevažne vo vlastníctve domácich investorov a inštitúcií vrátane centrálnej banky Bank of Japan, ktorá udržiava nízke výpožičné náklady. Hoci je dlh v krátkodobom horizonte zvládnuteľný, v dlhodobom výhľade predstavuje riziko, najmä ak by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb.
Druhé miesto patrí jednej z najizolovanejších krajín sveta
Štátny dlh Eritrey by mal v roku 2025 dosiahnuť až 210 % HDP. Takáto úroveň zadlženia je výsledkom dlhodobých vojenských konfliktov, vrátane vojny s Etiópiou (1998 – 2000) a nedávneho konfliktu v Tigraji. Povinná vojenská služba tiež odvádza pracovnú silu z produktívnych sektorov, čím brzdí hospodársku diverzifikáciu. K tomu sa pridávajú reštriktívne hospodárske politiky – štátna kontrola nad priemyslom a obmedzené zapojenie súkromného sektora.
Medzinárodná izolácia Eritrey, umocnená sankciami a diplomatickým napätím, ďalej sťažuje možnosti odpustenia či reštrukturalizácie dlhu. Vysoká zadlženosť tak predstavuje vážne obmedzenie rozvoja krajiny a zvyšuje jej závislosť od vonkajšej pomoci. Aj preto Eritrea patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta v prepočte na obyvateľa.
Mestský štát v juhovýchodnej Ázii sa zadlžuje strategicky
Podľa prognóz dosiahne štátny dlh Singapuru v roku 2025 úroveň 173 % HDP. Ide však skôr o dôsledok zámernej vládnej stratégie než o prejav hospodárskych problémov. Singapur emituje dlhopisy najmä na podporu domáceho finančného trhu a systému povinného dôchodkového sporenia (Central Provident Fund).
Na rozdiel od iných silne zadlžených krajín má Singapur dlhodobo rozpočtové prebytky a značné devízové rezervy. Dlhové financovanie nepoužíva na krytie rozpočtových výdavkov, a preto jeho vysoký štátny dlh nepredstavuje ekonomické riziko. Naopak, podľa FocusEconomics odráža obozretné a strategické finančné riadenie.
Členská krajina EÚ, ktorú tvrdo zasiahla kríza
Zadlženosť Grécka prudko vzrástla v dôsledku desaťročí neefektívneho hospodárenia, daňových únikov a vysokých výdavkov. Tieto problémy vyvrcholili počas svetovej finančnej krízy v roku 2008, ktorá vtiahla krajinu do hlbokej recesie a prinútila ju požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc, spojenú s tvrdými úspornými opatreniami. Recesia znížila životnú úroveň a zvýšila nezamestnanosť.
Vďaka následným reformám a oživeniu hospodárstva sa grécky dlh znížil o viac než 50 percentuálnych bodov. V roku 2025 by však mal stále dosahovať 149 % HDP. Prognózy naznačujú, že v ďalších rokoch bude jeho pokles pokračovať a v horizonte desiatich rokov by sa mohol priblížiť priemeru eurozóny.
Taliansko – ďalšia slabšia krajina eurozóny
Taliansky štátny dlh je výsledkom dlhodobo nízkeho hospodárskeho rastu, štrukturálnych problémov a vysokých výdavkov na dôchodky a sociálne programy. Počas krízy v roku 2010 patrilo Taliansko medzi najohrozenejšie krajiny eurozóny (označované aj skratkou PIGS), hoci nikdy nepožiadalo o formálnu finančnú pomoc.
Kombinácia slabého rastu a vysokých výdavkov spôsobuje, že verejné financie zostávajú v deficite. V roku 2025 by mal pomer verejného dlhu k HDP dosiahnuť 138 %.
Severovýchodná Afrika a dôsledky občianskych vojen
V prípade Sudánu sa očakáva, že jeho štátny dlh dosiahne v roku 2025 úroveň 128 % HDP – viac než dvojnásobok priemeru rozvíjajúcich sa krajín. Za týmto číslom stoja roky vnútorných konfliktov, slabé riadenie ekonomiky, sankcie a strata príjmov po odtrhnutí ropného bohatstva Južného Sudánu v roku 2011.
Zadlženosť brzdí rozvoj infraštruktúry a základných služieb a obmedzuje hospodársku diverzifikáciu. Nedostatočné reformy komplikujú vláde zvládanie dlhovej krízy.
Problémy v Perzskom zálive
Bahrajn zaznamenal v rokoch 2012 – 2023 trojnásobný nárast štátneho dlhu. Dôvodom bol najmä pokles cien ropy (2014 – 2016), rast výdavkov na obranu a potreba investícií do diverzifikácie ekonomiky.
V roku 2018 Bahrajn získal od susedných štátov pomoc vo výške 10 miliárd dolárov výmenou za fiškálne reformy vrátane zavedenia DPH. Napriek týmto snahám sa očakáva, že verejný dlh bude v roku 2025 predstavovať 131 % HDP. Neochota vlády výraznejšie zvýšiť dane a potreba zachovať sociálnu stabilitu naznačujú ďalší rast zadlženia.
Ostrovný raj pandémie pripravila o zisky z cestovného ruchu
Štátny dlh Maldív sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. Tento nárast je čiastočne spôsobený rozsiahlymi pôžičkami na ambiciózne infraštruktúrne projekty, ako je most priateľstva medzi Čínou a Maledivami a rozšírenie medzinárodného letiska Velana. Okrem toho pandémia covidu-19 vážne ovplyvnila ekonomiku závislú na cestovnom ruchu, ktorá sa v roku 2020 znížila o tretinu, čo si vyžiadalo zvýšené vládne výdavky na zmiernenie poklesu.
Finančnej stabilite by však do budúcnosti mali pomôcť vysoké príjmy z cestovného ruchu a zahraničná finančná podpora, najmä zo strany Indie, ktorá koncom minulého roka oznámila záchranný balíček pre súostrovie. Podľa analytikov by mal pomer verejného dlhu k HDP v tomto roku predstavovať 125 percent HDP.
Trump chce zmierniť zadlženie západnej mocnosti
Zadlženie Spojených štátov sa v tomto storočí prudko zvýšilo v dôsledku častého znižovania daní, rastúcich vládnych výdavkov a politických reakcií na globálnu finančnú krízu a pandémiu covidu-19. Vyššie výdavky súvisia so starnutím populácie a rastúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť spojenými s programami ako Medicare a Medicaid.
Dlhové zaťaženie krajiny je v súčasnej dobe zvládnuteľné, pretože postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny udržuje nízke výpožičné náklady a zaisťuje silný dopyt trhu po amerických cenných papieroch. Nutnosť Kongresu pravidelne zvyšovať dlhový strop, aby umožnil ďalšie pôžičky, však vytvára neistotu; bez pravidelného prehodnocovania by federálna vláda bola nútená obmedziť výdavky alebo nesplácať dlh.
Nová vláda sa pod vedením Donalda Trumpa snaží znížiť verejné výdavky prostredníctvom nového Úradu pre efektivitu vlády (DOGE). Napriek všetkému mediálnemu humbuku okolo tohto oddelenia sú doterajšie škrty skôr malé a niekoľko úsporných opatrení už bolo napadnutých na súde. Zatiaľ analýza predpokladá, že USA budú mať v nasledujúcich rokoch najväčší deficit v krajinách G7 a že štátny dlh bude mať v pomere k HDP naďalej rastúcu tendenciu a tento rok dosiahne 124 percent HDP.
Krajina galského kohúta čelí nepriaznivým prognózam
Od roku 1975 Francúzsko trvalo vykazuje rozpočtové deficity, čo vedie k neustálemu zvyšovaniu dlhu. Pomalý hospodársky rast, štedrý sociálny štát a nechuť verejnosti k akejkoľvek forme fiškálnej konsolidácie, ktorá sa často prejavuje násilnými protestmi, ako je hnutie žltých viest, prispeli k trvalému fiškálnemu deficitu. Svetová finančná kríza v roku 2008 a pandémia covidu-19 tento trend ešte prehĺbili, pričom koronavírus si vyžiadal rozsiahle vládne výdavky na podporu ekonomiky.
Krajina má v súčasnosti jeden z najväčších fiškálnych deficitov v EÚ; v roku 2024 bolo Francúzsko pokarhané za to, že porušilo pravidlo bloku, ktoré nariaďuje schodok nižší ako 3,0 percenta HDP. Nová vláda Françoisa Bayroua sľúbila v nasledujúcich rokoch miernu rozpočtovú konsolidáciu, ktorá však nebude stačiť na to, aby sa francúzsky štátny dlh znížil. Podľa analýzy bude pomer verejného dlhu k HDP v roku 2025 predstavovať 116 percent a do konca desaťročia vzrastie na 120 percent, čo predstavuje riziko pre finančnú stabilitu.
