Učenie sa cudzieho jazyka môže byť obohacujúce, no niektoré jazyky sú výzvou aj pre tých najodolnejších študentov. Predstavte si, že by ste si museli zapamätať desaťtisíce znakov, dekódovať množstvo tónov alebo zvládnuť desiatky gramatických pádov – to je realita pre tých, ktorí sa púšťajú do niektorých z najťažších jazykov sveta.
V tomto článku sa pozrieme na top 10 najnáročnejších jazykov pre anglicky hovoriacich, vysvetlíme, čo ich robí takými komplikovanými, a povieme si, prečo sú jedinečné.
1. Mandarínska čínština
Mandarínčina je považovaná za najnáročnejší jazyk sveta. Jej komplikovanosť spočíva hlavne v tónovom systéme – rovný, stúpajúci, klesajúco-stúpajúci a klesajúci tón mení význam tej istej slabiky. Napríklad „ma“ môže znamenať matku, koňa, necitlivosť alebo hrešiť, podľa toho, aký tón použijete.
Okrem toho mandarínska čínština používa logografické písmo, kde existuje viac než 50 000 znakov, pričom na základnú gramotnosť je potrebných približne 3 500 znakov. Hoci slovesá sa nečasujú, používanie meracích slov a kontextovo závislých viet pridáva učenie sa ďalšiu vrstvu komplikovanosti. Pre úspech v obchodnom prostredí je navyše užitočné ovládať štvorslovné idiomy, známe ako Chengyu, ktoré nesú historický význam. Píše portál EC Innovations.
2. Arabčina
Arabčina je známa diglósiou, teda existenciou formálnej literárnej arabčiny a desiatok regionálnych dialektov. Moderná štandardná arabčina sa odlišuje od dialektov rovnako výrazne ako latinčina od taliančiny. Písmo má 28 písmen, ktoré menia tvar podľa polohy vo vete, a existuje rozdiel medzi „slnečnými“ a „mesačnými“ písmenami, ktoré ovplyvňujú výslovnosť. Gramatika je založená na koreňoch, obsahuje dvojité číslo a hrdlové zvuky, ktoré sú náročné pre anglicky hovoriacich. Odporúča sa začať učiť sa egyptským dialektom kvôli jeho rozšírenosti a gramatickej jednoduchosti.
3. Japončina
Japončina je náročná kombináciou troch písomných systémov – Kanji, Hiragana a Katakana. Kanji pozostáva z tisícov znakov s viacerými čítaniami, zatiaľ čo Hiragana sa používa pre pôvodné japonské slová a Katakana pre cudzie výrazy. Okrem písma je tu systém zdvorilostných foriem, ktoré menia slovesá podľa kontextu a spoločenského postavenia. Nesprávne používanie týchto foriem môže spôsobiť kultúrne faux pas, najmä na pracovisku.
4. Kórejčina
Kórejčina má zložité úrovne reči – formálnu pre starších alebo neznámych, zdvorilú pre bežnú komunikáciu a neformálnu pre blízkych priateľov. Veľa akademických termínov pochádza z čínskych znakov, ktoré ovplyvňujú ich význam. Kľúčom k úspechu je ovládnutie správnych koncoviek pre zdvorilú komunikáciu.
5. Maďarčina
Maďarčina je známa svojím systémom 18 gramatických pádov a zloženými príponami, kde jedno slovo môže obsahovať viacero gramatických významov naraz. Okrem toho je tu množstvo idiómov, z ktorých mnoho súvisí s koňmi, a ich význam nie je intuitívny. Zvládnutie harmónie samohlások je nevyhnutné pre správne tvorenie slov.
6. Fínčina
Fínčina má 15 pádov a používa partitivum na rozlíšenie, či jeme konkrétnu vec alebo jej časť. K tomu sa pridáva konsontantová gradácia a absencia budúceho času, ktorá núti študenta odvodzovať čas z kontextu alebo časových výrazov. Aglutinačný charakter jazyka znamená, že slová sa tvoria spájaním viacerých prípon.
7. Poľština
Poľština je náročná najmä kvôli výslovnosti a systému siedmich rodov, ktoré ovplyvňujú zakončenie prídavných mien. Niektoré slová sú mimoriadne zložité na zapamätanie, a preto sa odporúča používať mnemonické pomôcky.
8. Islandčina
Islandčina zachováva archaické gramatické tvary a rodové množné čísla. Mnohé slová sú pôvodné zloženiny a Islandčania veľmi dbajú na čistotu jazyka, takže cudzie výpožičky sú vzácne. Pre študenta je náročné zapamätať si starobylé tvary slov a ich množné čísla.
9. Turečtina
Turečtina je aglutinatívna, čo znamená, že dlhé slová vznikajú postupným pridávaním prípon. Samohlásková harmónia určuje, ktoré prípony sa používajú, a učenie sa týchto pravidiel je nevyhnutné pre správnu gramatiku.
10. Vietnamčina
Vietnamčina používa šesť tónov, pričom rovnaká slabika môže meniť význam podľa výšky tónu. Diakritika hrá kľúčovú úlohu pri výslovnosti a význame slov. Severný prízvuk sa používa vo formálnych situáciách, zatiaľ čo južný je bežný v každodennej reči.
Učenie sa týchto jazykov vyžaduje trpezlivosť, systematický prístup a ochotu neustále precvičovať.
_rabbi_gy%C3%A1szjelent%C3%A9se_a_Pesti_H%C3%ADrlapban.jpg){kind=link}
