Verejný dlh krajín Európskej únie patrí k najdiskutovanejším témam posledných rokov. Pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine aj starnutie obyvateľstva spôsobili, že mnohé vlády siahli na úver. Podľa dát Eurostatu sa medzi najzadlženejšími krajinami ocitli nielen štáty juhu Európy, ale aj veľké ekonomiky ako Francúzsko či Taliansko.
Zadlženie krajín Európskej únie je téma, ktorá sa pravidelne vracia do centra pozornosti politikov, ekonómov aj samotných občanov. Aktuálne štatistiky Eurostatu podľa E15 ukazujú, že viaceré členské štáty prekračujú hranice, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska rizikové pre stabilitu verejných financií aj dôveru investorov. Medzi najzadlženejšími nájdeme nielen krajiny, ktoré už v minulosti prešli vážnymi finančnými krízami, ale aj tie, ktoré patria k najväčším ekonomikám eurozóny. Rebríček desiatich najviac zadlžených štátov odhaľuje nielen čísla, ale aj hlbšie príčiny a špecifické výzvy, ktorým tieto krajiny čelia.
Grécko: trvalý symbol dlhového bremena
Grécko zostáva najzadlženejšou krajinou Únie, pričom jeho dlh presahuje 150 % HDP. Po kríze, ktorá otriasla celou eurozónou, síce vláda prijala tvrdé úsporné opatrenia, no štrukturálne slabiny pretrvávajú.
Slabý výber daní, vysoké verejné výdavky a neefektívny štátny aparát brzdia konsolidáciu. Sociálne následky boli dramatické – nezamestnanosť vyskočila, životná úroveň klesla a tisíce mladých odišli do zahraničia.
Taliansko: druhý najväčší dlžník Európy
Na druhom mieste sa nachádza Taliansko, ktorého dlh presahuje 135 % HDP. Už celé desaťročia má krajina problém dostať sa pod hranicu 100 %.
Hlavnými dôvodmi sú vysoké náklady na sociálny systém, regionálne rozdiely medzi severom a juhom a nízka konkurencieschopnosť. Obrovskou hrozbou je aj rast úrokových sadzieb, ktorý by dramaticky zvýšil náklady na obsluhu dlhu. Brusel preto na Rím tlačí, aby uskutočnil reformy – zlepšil výber daní a podporil investície.
Francúzsko: veľká ekonomika s obrovskými deficitmi
Francúzsko, ktoré je druhou najväčšou ekonomikou eurozóny, dosiahlo rekordný dlh 113 % HDP. Sociálny systém patrí medzi najštedrejšie v Európe, čo znamená obrovské výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy štátnych zamestnancov.
Problémom je aj nízky hospodársky rast a politické prekážky pri presadzovaní reforiem. Deficity sa tak opakujú prakticky každý rok.
Belgicko: dlhodobý boj s vysokými výdavkami
Belgicko má dlh na úrovni približne 105 % HDP. Hoci sa ho v minulosti darilo znižovať, pandémie a energetická kríza ho vrátili späť nad stopercentnú hranicu.
Krajina čelí drahému sociálnemu systému a komplikovanej federálnej štruktúre, v ktorej majú veľké právomoci regióny. Rýchle starnutie populácie ďalej zvyšuje náklady na zdravotníctvo a dôchodky.
Španielsko: vysoká nezamestnanosť a slabá modernizácia
Španielsko sa zaradilo medzi päť najzadlženejších krajín s úrovňou dlhu približne 102 % HDP. Najväčší nárast nastal počas finančnej krízy v roku 2008 a pandémie COVID-19.
Krajina má dlhodobo vysoké rozpočtové schodky, trpí nezamestnanosťou a nedostatkom verejných investícií. Slabiny ekonomiky brzdia modernizáciu a znižujú konkurencieschopnosť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
