Portugalsko: od dramatickej krízy k prísnemu režimu
Portugalsko si prešlo dramatickým obdobím, keď jeho dlh prekročil 120 % HDP a krajina musela požiadať o medzinárodný záchranný balík. Vďaka prísnym opatreniam sa zadlženie podarilo znížiť na približne 95 %.
Hlavné problémy však pretrvávajú: nízka produktivita práce, slabý hospodársky rast a vysoké výdavky na sociálnu oblasť. Lisabon zostáva závislý od európskych fondov a pod dohľadom Bruselu.
Fínsko: dôsledky starnutia populácie
Fínsko dnes dosahuje zadlženie presahujúce 80 % HDP, čo je takmer dvojnásobok oproti stavu pred finančnou krízou v roku 2008.
Najväčšou výzvou je starnutie obyvateľstva, ktoré zvyšuje náklady na dôchodky a zdravotníctvo. K tomu sa pridali rastúce výdavky na obranu po ruskej invázii na Ukrajinu.
Rakúsko: tlak zelených investícií
Rakúsko má podobnú úroveň dlhu ako Fínsko – niečo vyše 80 % HDP. Pandémia a rozsiahle podporné programy pre firmy i domácnosti zanechali na verejných financiách výraznú stopu.
Ďalší tlak vytvárajú investície do energetiky a ekologickej transformácie. Vysoké zadlženie obmedzuje manévrovací priestor vlády, ktorá musí hľadať cestu k aspoň čiastočnej konsolidácii.
Maďarsko: mimo eurozóny, no s vysokým dlhom
Ako jediný štát rebríčka, ktorý nie je v eurozóne, sa Maďarsko nachádza medzi dlhodobými dlžníkmi. Jeho dlh dosiahol 73,5 % HDP.
Budapešť sa borí s vysokými výdavkami, slabou dôverou investorov a znehodnocovaním forintu, čo zvyšuje náklady na splácanie zahraničných úverov. Inflácia a energetická kríza situáciu ešte zhoršili.
Slovinsko: relatívne nízke zadlženie, no rastúce riziká
Slovinsko sa umiestnilo na desiatom mieste s dlhom na úrovni 67 % HDP. Aj keď je zadlženie oproti iným krajinám relatívne nízke, jeho ekonomika je veľmi citlivá na výkyvy v eurozóne.
Krajina bude musieť reformovať dôchodkový systém a zvýšiť konkurencieschopnosť, inak jej hrozí postupný rast dlhu a väčší tlak Bruselu na rozpočtovú disciplínu.
Rebríček jasne ukazuje, že vysoké zadlženie nie je len problémom juhu Európy, ale aj veľkých a relatívne stabilných ekonomík. Spoločným menovateľom sú vysoké sociálne výdavky, starnutie populácie a pomalé reformy. Únia tak bude musieť hľadať rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a udržaním sociálnej stability.
