Analytici upozorňujú, že pojem „suverénna komunikácia“ nadobudol na význame s rastúcou závislosťou moderných armád na digitálnej infraštruktúre. Ukrajinské ozbrojené sily sa silno spoliehajú na tisíce terminálov Starlink pre bojovú komunikáciu a dronové operácie. Keď v júli 2025 došlo ku globálnemu výpadku služby, niektoré bojové operácie museli byť odložené.
Európski obranní plánovači si riziko uvedomujú. Európska únia vyvíja systém IRIS², suverénnu viacorbitálnu satelitnú konšteláciu, ktorú plánuje spustiť do roku 2030 s verejným financovaním vo výške 2,4 miliardy eur. NATO vyčlenilo 1 miliardu eur na 15-ročnú zmluvu na spoločné satelitné komunikačné služby. Francúzsko prevádzkuje systém Syracuse, Spojené kráľovstvo Skynet 6A. Tieto iniciatívy odrážajú rastúce obavy zo závislosti od mimoeurópskej infraštruktúry a potrebu zabezpečiť dostupnosť v čase geopolitickej nestability a konfliktu.
Aplikácie nad rámec vojenského využitia
Hoci bol RU1 vyvinutý predovšetkým pre obranu, má potenciál aj v civilnej oblasti. TERASi si predstavuje využitie systému pri komunikácii počas prírodných katastrof, v odľahlých stavebných projektoch, ťažbe či energetike. Najmä tam, kde je tradičná infraštruktúra poškodená alebo úplne chýba.
Záchranné operácie po katastrofách často čelia výpadkom komunikácie, keď sú zničené mobilné veže alebo výpadky elektriny. Po dvoch silných zemetraseniach, ktoré zasiahli Turecko vo februári 2023, bolo zničených stovky mobilných veží a viac než 10 miest zostalo úplne bez spojenia. Rýchlo nasaditeľné systémy nezávislé od pevnej infraštruktúry môžu byť v takýchto prípadoch rozhodujúce.
Kompaktná forma a nízka spotreba energie RU1 umožňujú prevádzku off-line, napájanú batériami, bez potreby káblov. Dá sa namontovať na dron pre mobilné pokrytie v ťažko dostupnom teréne alebo zónach katastrof s minimálnou detekciou vďaka zameraným lúčom.
Inovácie v čase vojny
Vznik systému RU1 odráža širšie zmeny vo vojenskej technológii a geopolitickej súťaži. Vojna na Ukrajine sa stala tým, čo analytici nazývajú „laboratórium vojny budúcnosti“. Inovácie v oblasti nízkonákladových autonómnych systémov a vojenskej umelej inteligencie napredujú rýchlosťou, ktorú niektorí prirovnávajú k nástupu letectva počas prvej svetovej vojny.
Komunikačné siete tvoria chrbticu týchto schopností. Takzvané mesh siete, čiže decentralizované systémy, kde sa zariadenia prepájajú priamo bez centrálneho uzla, sú kľúčové pre prenos kritických dát. Ak jeden uzol vypadne, sieť sa „sama opraví“ nájdením alternatívnej trasy. Ako sa bojiská stávajú čoraz priehľadnejšie vďaka množstvu senzorov a dronov, schopnosť zdieľať údaje v reálnom čase môže byť rozhodujúca.
Európa dnes čelí tlaku znížiť strategickú závislosť od zahraničných technológií. Sprísnenie čínskych vývozných obmedzení na vzácne kovy potrebné pre obrannú elektroniku zvýšilo naliehavosť technologickej autonómie. Otázkou zostáva, či sa technickú inováciu, akou je napríklad RU1, podarí pretaviť do reálne využiteľnej alternatívy, keďže systém zatiaľ neprešiel skúškou v bojových podmienkach.
Jedno je však isté: bezpečná komunikácia sa stala jednou z najkritickejších oblastí modernej vojny. Štáty sa tomu musia prispôsobiť. Vojna na Ukrajine, ukázala, že keď ide o životy, rozhodnutie o udržaní spojenia nesmie závisieť od jednej osoby na druhom brehu Atlantiku.
