Z filmov a príbehov poznáme mnohé mestské štvrte, ktoré si vyslúžili povesť nebezpečných zón, kde vládne kriminalita a násilie. Niektoré z nich sú fiktívne, iné však odrážajú skutočnú realitu. Jednou z najznámejších a zároveň najobávanejších lokalít v Európe je neapolská štvrť Scampia. Táto oblasť, často spájaná s drogovým obchodom, chudobou a organizovaným zločinom. Scampia nie je len kulisou kriminálnych filmov a seriálov – jej temná reputácia vychádza z drsnej reality, ktorá ju sprevádza už desaťročia.
Scampia je mestská štvrť, ktorá si vyslúžila povesť jednej z najnebezpečnejších v Európe. Počiatočných sedem budov „Vele“ v tvare trojuholníka je nepochybne najznámejšími stavbami z tohto obdobia. Pre architektonický koncept sa architekt Franz di Salvo inšpiroval Le Corbusierovou myšlienkou Unité d’Habitation: vertikálne záhradné mesto, kde by sa stovky rodín mohli stýkať a vytvárať komunitu. Okrem toho chcel Di Salvo začleniť do plánov i komunálne centrá, ihriská a ďalšie sociálne zariadenia. Tieto predstavené komunitné služby sa však nikdy neuskutočnili a už o pár desaťročí neskôr sa z nej stalo miesto, kde sa polícia zdržiava len v nevyhnutných prípadoch a kde ulice ovládli zločinecké gangy. Po ničivom zemetrasení v roku 1980 sa totiž do tejto oblasti nasťahovali tisíce ľudí bez domova, čo viedlo k nekontrolovanému rastu kriminality. Píše portál italynotes.com.
Dnes je Scampia synonymom nehostinného prostredia, kde vládne organizovaný zločin a kde sa každodenný život odohráva v tieni mafie. Aj keď v posledných rokoch prebiehajú snahy o revitalizáciu, povesť tejto štvrte je stále neoddeliteľne spojená s nebezpečenstvom a biedou.
Jednou z hlavných chýb, ktoré viedli k formovaniu nebezpečnej štvrte, bol taktiež postoj vlády, ktorá problémy Scampie najprv ignorovala alebo ich tolerovala. Tento prístup len urýchlil vznik geta, kde sa postupne začali usádzať nielen obyvatelia s nízkym príjmom, ale aj rôzni zločinci. Nedostatočná pozornosť zo strany verejných autorít umožnila šírenie nelegálnych aktivít, ako je obchodovanie s drogami. Polícia začala zasahovať až v roku 1987, keď bola otvorená prvá stanica v tejto oblasti, no jej prítomnosť sa ukázala ako nedostatočná na to, aby zastavila rastúcu kriminalitu a zabezpečila bezpečnosť v tejto oblasti.
Nedostatočná vybavenosť
Jednou z hlavných chýb, ktoré projektanti urobili pri výstavbe tejto oblasti, bola jej nedostatočná vybavenosť. Hoci plány počítali s veľkými bytovými jednotkami, širokými ulicami a veľkým parkom, úplne sa zabudlo na vytvorenie potrebnej infraštruktúry. Chýbali tu obchody, priemyselné podniky, reštaurácie a bary, ktoré by zaručili zamestnanosť a vyvážený mestský život.
Tento nedostatok pracovných príležitostí čoskoro viedol k výraznému nárastu nezamestnanosti, ktorá dosahovala až 50 %. To spôsobilo, že Scampia sa stala nočnou morou pre slušných Neapolčanov, ktorí sa tejto oblasti začali vyhýbať.
S nezamestnanosťou rástla aj kriminalita a veľmi rýchlo sa do tejto oblasti začali šíriť drogy, prostitúcia a v neposlednom rade aj zločinecké organizácie. Tento cyklus chudoby a kriminality, ktorý sa v oblasti utvrdil, sa stal dlhodobým problémom, ktorý dodnes ovplyvňuje životy miestnych obyvateľov.
Štvrť tretí svet – vstup zakázaný!
Tento výstražný nápis je prvým, čo vás privíta pri vstupe do severného predmestia Neapolu, do Scampie. Miestni obyvatelia tejto betónovej džungle nemajú žiadnu toleranciu voči cudzím, a preto tu cudzincov, ktorí by sa sem odvážili, nájdete len veľmi málo. V podstate sú to len odvážlivci, ktorí by sa rozhodli túto časť mesta navštíviť na vlastnú päsť. A aj keď niekto príde, nemôže sa čudovať, že Scampia je úplne mimo turistickej trasy. Píše Refresher.
Policajné hliadky sa sem vydávajú len v nevyhnutných prípadoch, pretože vstup do tejto oblasti predstavuje značné riziko aj pre nich. V porovnaní so sídliskami ako košický Luník IX, mostecký Chánov či bratislavský Pentagon je Scampia úplne iná liga. Táto štvrť je totiž úzko spätá s jednou z najstarších a najobávanejších mafiánskych skupín – talianskou Camorrou. Už desaťročia slúži ako jej hlavné operačné centrum, kde nelegálne aktivity prebiehajú prakticky nepretržite a vplyv organizovaného zločinu je citeľný na každom kroku.
Na rozdiel od väčšiny zločineckých organizácií, ktoré majú prehľadnú pyramídovú alebo vertikálnu štruktúru, Camorra funguje na horizontálnom modeli. Tento systém je oveľa komplikovanejší a sofistikovanejší, čo z nej robí nepredvídateľnú a ťažko rozbitnú organizáciu. Neexistuje tu jednotné riadenie a centrálna autorita, ako je to v prípade iných gangov. Namiesto toho sa Camorra skladá z rôznych skupín a rodín, ktoré si medzi sebou rozdeľujú zločinecké aktivity a ekonomické činnosti.
Tieto rodiny sú nezávislé a každá z nich má svoje vyhradené územie, ktoré kontroluje. Celý systém je založený na vzájomnej spolupráci medzi týmito rodinami, ktoré spolu vytvárajú určitú formu zločineckej symbiózy. Tento model však nie je stabilný a môže byť veľmi ľahko narušený. Keď do toho vstúpia osobné záujmy alebo ambície jednotlivých skupín, výsledkom bývajú násilné konflikty, ktoré môžu eskalovať až na prestrelky, často aj počas dňa. Tento chaos v štruktúre Camorry je práve to, čo ju robí tak nebezpečnou a ťažko ovládateľnou.
La faida di Scampia
La faida di Scampia, alebo „Scampiánska krvavá pomsta“, sa zapísala do dejín Neapola ako jeden z najkrvavejších a najdramatickejších konfliktov medzi dvoma klanmi Camorry. Píše sa na stránke fanpage.it.
Dňa 28. októbra 2004 došlo v Neapole k vražde Fulvia Montanina a jeho strýka Claudia Salierna, ktorí patrili k obávanému klanu Di Lauro. Ich smrť sa stala spúšťačom brutálnej vojny medzi mafiánskymi frakciami – pôvodným klanom Di Lauro a skupinou odštiepencov, známou ako Scissionisti, ktorú viedli Amato-Pagano.
Vraždy medzi znepriatelenými skupinami už prebiehali, no tento útok znamenal definitívny zlom v podsvetí. Montanino bol totiž blízkym dôverníkom Cosima Di Laura, syna obávaného mafiánskeho bossa „Ciruzza Milionára“.
Po prevzatí moci v klane Cosimo rozvrátil dovtedy pevne fungujúci systém obchodovania s drogami, ktorý robil zo Scampie a Secondigliana hlavné centrá pašovania a distribúcie omamných látok v Európe.
Scampia, kedysi kľúčový uzol európskeho obchodu s drogami, sa tak v roku 2004 stala dejiskom jednej z najkrvavejších mafiánskych vojen v histórii Talianska, ktorá si vyžiadala viac než sto obetí.
Zabitím Montanina bol priamo napadnutý Cosimo Di Lauro, čo znamenalo vyhlásenie vojny. Výsledkom bol masaker – v nasledujúcich mesiacoch zomrelo približne 70 ľudí, mnohí ďalší boli zranení, a násilie sa rozšírilo aj do okolitých oblastí. Medzi obeťami boli nielen členovia mafie, ale aj štyria nevinní civilisti: Dario Scherillo a Attilio Romanò, ktorí boli zabití omylom, Antonio Landieri, zastrelený počas náhodného útoku, a Gelsomina Verde, ktorú uniesli, mučili a zavraždili len preto, aby prezradila úkryt svojho bývalého priateľa, s ktorým už nemala žiadny kontakt.
Po vypuknutí konfliktu sa zo Scampie stalo vojnové územie, kde mafia nielenže bojovala medzi sebou, ale otvorene provokovala aj štát. Jeden z najšokujúcejších incidentov sa odohral 9. novembra 2004 – uprostred posilnených policajných hliadok bola v Scampii nájdená opustená dodávka s tromi telami, obeťami mafiánskeho násilia, zabalenými do plastovej fólie. Tento konflikt, ktorý otriasol celým Talianskom, bol jedným z najkrvavejších v histórii krajiny.
Scampia sa stala zónou vojny nielen medzi mafiánmi, ale aj medzi camorrou a štátom. Drogy sa predávali na „piazzach“ s prísnym režimom, fungujúcim takmer ako priemyselná výroba, a deti vyrastali v podmienkach, kde boli kriminálne vzory ich jedinými „rodičmi“.
A ako vyzerá samotné prostredie Scampie teraz? Je to presne v súlade s tým, čo by človek očakával od takého miesta. Zápach hniloby a fekálií sa šíri vzduchom okolo bytových blokov. Miestni sa zjavne o odpadky veľmi nezaujímajú, pretože smeti bez problémov ležia priamo na uliciach, ktoré sú lemované horami odpadkov.
Okrem toho sú tu všade počmárané budovy, zničené okná a zvyšky krvi na stenách, ktoré ešte stále pripomínajú násilné stretávky. Tieto obrazy a pocity ti dajú úplne jasnú predstavu o tom, aký je život v Scampii. Zábery si môžete pozrieť na tomto linku.
Komplex postavili podľa architekta Franza Di Salva
Vele di Scampia sú obytné budovy v Neapole, postavené medzi rokmi 1962 a 1975 podľa návrhu architekta Franza Di Salva. Pôvodne bolo plánovaných sedem takýchto budov. Ich typický trojuholníkový tvar pripomína plachty lodí, od čoho získali aj svoje pomenovanie. Tento sídliskový komplex bol navrhnutý ako moderné bývanie pre tisíce ľud.
Dňa 22. júla došlo k zrúteniu vonkajšieho balkóna na jednej z budov, známej ako „modrá vela“, čo si vyžiadalo tri obete. V dôsledku toho sa mesto rozhodlo pristúpiť k ďalším krokom na odstránenie nevyhovujúcich stavieb. Neapolský primátor Gaetano Manfredi vydal 10. septembra nariadenie o čiastočnom vysťahovaní ľudí dvoch z troch zostávajúcich budov – červenej a žltej. Približne tisíc obyvateľov dostalo len niekoľko dní na nájdenie dočasného ubytovania, kým im mesto poskytne nové bývanie. Píše portál Geopop.
Vele di Scampia sú obytné budovy trojuholníkového tvaru, postavené v okrajovej časti Neapola. Svoje meno získali vďaka architektúre, ktorá pripomína lodné plachty. Pôvodne bolo plánovaných sedem týchto stavieb, pričom v nich vzniklo 1 192 bytov určených pre približne 6 500 obyvateľov.
Hoci boli budovy navrhnuté ako moderné sídlisko s dostupným bývaním, časom sa z nich stalo miesto spojené s chudobou a kriminalitou, ktoré dodnes nesie povesť jedného z najproblémovejších mestských komplexov v Európe.
V posledných rokoch sa nezvyčajne tvarované budovy Le Vele v Scampii stali známymi vďaka populárnemu seriálu Gomora, ktorý vychádza z bestselleru neapolského novinára a spisovateľa Roberta Saviana. Tento seriál sa stal jedným z najvplyvnejších televíznych projektov, ktoré zachytávajú realitu organizovaného zločinu v Neapole, a konkrétne v jeho najnebezpečnejšej štvrti. Gomora zobrazuje, ako mafia – konkrétne neapolská Camorra – ovplyvňuje nielen každodenný život obyvateľov Scampie, ale aj širší spoločenský a politický kontext v samotnom meste.
Scampia sa v seriáli stáva temným, ale autentickým pozadím pre príbehy plné násilia, drog a mafiánskych intríg. Le Vele, ktoré sú v príbehu často zobrazené, sú vnímané ako symboly tohoto zdevastovaného a zločinom poznačeného prostredia.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
