Bežné ovocie a zelenina, ktoré denne konzumujeme, môžu byť zdrojom desiatok chemických látok určených na ochranu plodín. Najnovšie analýzy upozorňujú, že niektoré druhy vykazujú výrazne vyššie množstvá rezíduí pesticídov než iné. Hoci odborníci zdôrazňujú význam rastlinnej stravy pre zdravie, zároveň radia spotrebiteľom, ako minimalizovať možné riziká.
Organizácia Environmental Working Group (EWG) každoročne zverejňuje prehľad plodín s najvyšším obsahom rezíduí pesticídov. Najnovšia správa podľa Aktualít poukazuje na to, že niektoré vzorky obsahovali viac než 50 rôznych chemických látok, a to aj po očistení či odstránení šupky.
Rebríček je známy pod názvom „Dirty Dozen“ a vychádza z rozsiahlych testovaní tisícok vzoriek potravín. Údaje pochádzajú z meraní amerických úradov, konkrétne US Department of Agriculture (USDA) a US Food and Drug Administration (FDA).
Cieľom nie je odradiť ľudí od konzumácie ovocia a zeleniny, ale poukázať na produkty, pri ktorých sa oplatí zvážiť ekologickú alternatívu alebo dôkladnejšie čistenie.
Aktuálny zoznam zahŕňa tieto druhy:
- špenát
- jahody
- kel, kolárdové a horčicové listy
- hrozno
- broskyne
- čerešne
- nektárinky
- hrušky
- jablká
- černice
- čučoriedky
- zemiaky
Tieto plodiny sa pravidelne umiestňujú na vrchole rebríčka pre vysoký výskyt pesticídnych zvyškov.
Prečo nestačí iba umývanie
Opláchnutie pod tečúcou vodou alebo ošúpanie síce dokáže odstrániť časť kontaminácie z povrchu, no nejde o úplné riešenie. Mnohé prípravky na ochranu rastlín sú takzvané systémové – rastlina ich absorbuje už počas rastu cez pôdu, semená či listy. Rezíduá sa tak nachádzajú aj vo vnútri plodu.
Vládne testy podľa PAN UK často poukazujú na vysoké hodnoty pri citrusových plodoch. V roku 2021 napríklad všetky testované grapefruity obsahovali kombinácie viacerých pesticídov. Keďže časť týchto látok sa sústreďuje v šupke, riziko sa zvyšuje najmä pri používaní kôry do jedál alebo nápojov. Navyše, manipulácia s ovocím ošetreným fungicídmi môže viesť k vstrebávaniu chemikálií cez pokožku, čo je problém najmä u detí.
Čo odhalil výskum o pesticídoch v ľudskom tele
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise International Journal of Hygiene and Environmental Health skúmala súvis medzi konzumáciou kontaminovaných plodín a množstvom pesticídov v moči.
Vedúca autorka výskumu Alexis Temkin z EWG uviedla, že vedci porovnávali údaje o obsahu pesticídov v potravinách s reálnymi biologickými meraniami u ľudí. Zistili, že vyššia konzumácia druhov s väčším množstvom rezíduí sa premieta do zvýšených hodnôt pesticídov v organizme.
Bývalá riaditeľka National Institute of Environmental Health Sciences Linda Birnbaum, ktorá sa na výskume nepodieľala, poukázala na výraznú zhodu medzi údajmi z testovania plodín a hodnotami nameranými u ľudí. Zdôraznila, že nejde o izolované sledovanie jednej látky, ale o kombinovaný účinok viacerých chemikálií, čo je z hľadiska zdravotných dopadov zásadné.
Možné zdravotné dôsledky
Dlhodobé vystavenie pesticídom bolo v minulosti spájané s viacerými zdravotnými problémami. Štúdie podľa CNN poukazujú na súvislosti s predčasnými pôrodmi, vrodenými vývojovými chybami vrátane porúch nervovej trubice, spontánnymi potratmi či genetickým poškodením.
Ďalšie výskumy naznačujú možné prepojenie s nižšou koncentráciou spermií, kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo niektorými typmi rakoviny. Osobitne zraniteľnou skupinou sú deti – vrátane obdobia pred narodením.
Podľa American Academy of Pediatrics môže expozícia počas tehotenstva zvýšiť riziko nízkej pôrodnej hmotnosti či úmrtia plodu, zatiaľ čo v detskom veku sa spája s problémami so sústredením, učením a s vyšším výskytom onkologických ochorení.
Organizácia CropLife America, ktorá zastupuje výrobcov pesticídov, tvrdí, že americká Environmental Protection Agency (EPA) stanovuje limity rezíduí s ohľadom na celkový príjem potravín a hodnotí aj kombinované účinky látok s podobným mechanizmom toxicity. Zástupcovia zdôrazňujú, že regulačné orgány berú do úvahy citlivé skupiny obyvateľstva vrátane detí a chronicky chorých.
Ako znížiť kontakt s pesticídmi
Odborníci neodporúčajú obmedzovať príjem ovocia a zeleniny, keďže ich zdravotné prínosy sú preukázané.
Namiesto toho radia:
- uprednostňovať druhy z kategórie s nižším výskytom rezíduí (tzv. „Clean Fifteen“),
- pri najviac kontaminovaných plodinách zvážiť bio kvalitu,
- všetku produkciu pred konzumáciou dôkladne umývať.
Podľa odporúčaní FDA by sa malo ovocie a zelenina oplachovať pod tečúcou vodou približne 15 až 20 sekúnd. Tvrdšie druhy – napríklad mrkva, uhorky, melóny či zemiaky – je vhodné čistiť kefkou určenou na potraviny. Listovú zeleninu treba rozobrať na jednotlivé listy a každý samostatne prepláchnuť. Tým sa dokážete zbaviť aspoň povrchových zvyškov pesticídov.
Nie je potrebné používať saponáty ani dezinfekčné prostriedky, keďže by sa mohli vstrebať do pórovitej štruktúry plodov. Výnimkou sú balené listové zmesi označené ako „triple-washed“, ktoré podľa FDA nevyžadujú ďalšie umývanie.
Diskusia o pesticídoch poukazuje na potrebu informovaného výberu potravín. Hoci rastlinná strava zostáva základom zdravej výživy, vedomosť o rozdieloch medzi jednotlivými druhmi umožňuje spotrebiteľom znížiť expozíciu potenciálne škodlivým látkam.
