Vedci hovoria o prelomovom objave, ktorý by mohol zásadne zmeniť pohľad na boj proti chronickému zápalu v tele. Kombinácia kefíru a prebiotických vláknin sa podľa najnovších zistení ukazuje ako účinnejšia pri potláčaní zápalových procesov než populárne omega-3 mastné kyseliny. Odborníci tvrdia, že práve toto nutričné spojenie môže v budúcnosti zohrávať významnú úlohu v prevencii aj liečbe civilizačných ochorení spojených so zápalom.
Výskum realizovali odborníci z Univerzity v Nottinghame, ktorí sa zamerali na účinky kombinovaného užívania fermentovaného kefíru a rôznych druhov prebiotickej vlákniny. Výsledky naznačujú, že správne poskladaná strava dokáže ovplyvniť zápal v organizme výraznejšie než jednotlivé výživové doplnky užívané samostatne. V porovnaní s omega-3 mastnými kyselinami mala táto kombinácia silnejší vplyv na imunitný systém, metabolizmus aj celkovú rovnováhu v tele. Informuje web origo.hu.
Kľúčom k úspechu je takzvaný synbiotický efekt, o ktorom informoval odborný časopis Journal of Translational Medicine. Ide o spojenie probiotík a prebiotík, ktoré sa navzájom podporujú. V tomto prípade bol základom prirodzene fermentovaný kefír vyrobený z kozieho mlieka, bohatý na živé baktérie a kvasinky. Tie obsahujú desiatky prospešných mikroorganizmov, ktoré majú priaznivý vplyv na črevnú mikroflóru.
Prebiotická vláknina v tejto kombinácii slúži ako výživa pre tieto baktérie. Vďaka nej dokážu mikroorganizmy produkovať látky, ktoré majú silný ochranný účinok na organizmus. Jednou z najdôležitejších je butyrát, známy aj ako kyselina maslová, ktorá sa spája so znižovaním zápalu, reguláciou imunity a podporou zdravia čriev.
Počas šesťtýždňového sledovania vedci pozorovali skupinu zdravých dobrovoľníkov. U účastníkov, ktorí pravidelne konzumovali kefír spolu s prebiotickou vlákninou, zaznamenali výraznejší pokles zápalových hodnôt než u tých, ktorí užívali iba omega-3 mastné kyseliny. Rozdiel bol merateľný a jednoznačný.
Okrem lokálneho zápalu došlo aj k zníženiu tzv. systémových zápalových markerov v krvi. Tieto ukazovatele prezrádzajú, do akej miery je organizmus zaťažený zápalom ako celkom. Nižšie hodnoty znamenajú lepšie fungovanie tela a zároveň nižšie riziko vzniku srdcovo-cievnych či metabolických ochorení.
Vedúca výskumu Amrita Vijay upozornila, že hoci všetky testované výživové stratégie mali určitý pozitívny efekt, práve kombinácia kefíru a prebiotických vláknin jednoznačne dominovala. Podľa nej ide o najvýraznejší protizápalový účinok, aký v rámci štúdie zaznamenali.
V ďalšej fáze plánujú vedci otestovať túto výživovú stratégiu aj u ľudí, ktorí už trpia konkrétnymi chronickými ochoreniami. Cieľom je overiť, či sa táto prirodzená kombinácia môže stať novou a účinnou zbraňou v boji proti dlhodobému zápalu, ktorý stojí za množstvom moderných zdravotných problémov.
Je medzi nimi rozdiel? Je prebiotická vláknina naozaj odlišná od „normálnej“ vlákniny?
Nie všetky vlákniny sú rovnaké. Prebiotická vláknina sa od bežnej, ktorú bežne prijímame v strave, výrazne odlišuje svojím účinkom na telo. Zatiaľ čo tradičná vláknina pomáha hlavne pri trávení a pocite sýtosti, prebiotická vláknina má špecifickú úlohu. Vyživuje prospešné baktérie v črevách, ktoré sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému a metabolizmu.
Prebiotiká podporujú rast a aktivitu laktobacilov a bifidobaktérií, ktoré chránia črevnú mikroflóru a selektívne sa starajú iba o „dobré“ baktérie, bez podpory tých škodlivých. Tieto látky, ktoré patria do skupiny oligosacharidov rozpustných vo vode, má ich napríklad cibuľa. Nachádza sa aj v cesnaku, póre, banánoch, koreňoch čakanky či topinambure.
Zaujímavé je, že aj materské mlieko obsahuje prebiotiká, ktoré u novorodencov pomáhajú formovať zdravú rovnováhu črevnej mikroflóry a pozitívne ovplyvňujú imunitný systém dieťaťa počas celého života.
Odborné odporúčania, napríklad od Medzinárodnej vedeckej asociácie prebiotík a probiotík (ISAPP), hovoria o potrebe prijímať aspoň päť gramov prebiotickej vlákniny denne. Pretože však bežné potraviny často obsahujú len malé množstvá týchto látok, je vhodné hľadať doplnkové zdroje prebiotík, ktoré zabezpečia pravidelný príjem.
Benefity, ktoré prebiotiká prinášajú, sú pozoruhodné. Ich konzumácia nielen zlepšuje rovnováhu črevnej mikroflóry, ale vedie aj k produkcii mastných kyselín s krátkym reťazcom, ako je acetát či už vyššie spomenutý butyrát. Tieto látky znižujú zápal v tele, podporujú chudnutie, aktivujú črevný epitel a chránia organizmus pred škodlivými látkami, ktoré by sa inak mohli dostať do krvného obehu. Vďaka tomu prebiotiká prispievajú k posilneniu imunity a môžu pomáhať predchádzať chronickým ochoreniam, ako sú cukrovka, zápalové ochorenia, ale aj niektoré neurodegeneratívne stavy či depresia.
Na rozdiel od prebiotickej vlákniny „bežná“ vláknina pôsobí najmä krátkodobo. Pomáha regulovať trávenie, predchádza nadúvaniu, zlepšuje vstrebávanie živín a po niekoľkých týždňoch môže priaznivo ovplyvniť hladinu cholesterolu. Účinky bežnej vlákniny sú rýchlo viditeľné, zatiaľ čo prebiotiká prinášajú dlhodobé zdravotné výhody tým, že podporujú stabilnú a zdravú črevnú mikroflóru.
Najlepším prístupom je kombinácia oboch typov vlákniny. Krátkodobé benefity bežnej vlákniny a dlhodobé účinky prebiotických vláknin sa navzájom dopĺňajú. Ak si denne doprajete odporúčaných 30 gramov vlákniny, pravdepodobne tým pokryjete aj potrebných päť gramov prebiotickej vlákniny, ktorá zabezpečí dlhodobé zdravie vašich čriev a celého organizmu.
