Júnová havária lietadla Air India 171 sa podľa jedného z najuznávanejších indických odborníkov na letectvo mohla odohrať v dôsledku vedomého zásahu človeka. Web indickej televízie NDTV upozornil na závery kapitána Mohana Ranganathana, ktorý analyzoval sekvenciu vypnutia palivových prepínačov a zvukové záznamy z kokpitu. Tieto údaje podľa neho naznačujú, že pád lietadla nebol výsledkom technickej poruchy, ale skôr úmyselného konania v pilotnej kabíne, pričom sa nevylučuje ani možnosť samovraždy.
Podľa Ranganathana je prepnutie palivových spínačov na lietadle Boeing 787 Dreamliner manuálnou operáciou, ktorú nemožno vykonať automaticky ani v dôsledku výpadku elektriny. Spínače sú navrhnuté tak, aby ich nebolo možné nevedomky posunúť do polohy „vypnuté“. Prepnutie si vyžaduje ich vytiahnutie z poistnej polohy, čo eliminuje možnosť náhodného dotyku. Práve preto je pravdepodobné, že šlo o vedomý čin. Informuje NDTV.
Tieto slová prichádzajú krátko po tom, ako indická kancelária pre vyšetrovanie leteckých nehôd AAIB zverejnila predbežnú správu o tragédii z 12. júna, pri ktorej prišlo o život 241 ľudí na palube a ďalších 19 na zemi. Incident bol vôbec prvou smrteľnou nehodou lietadla typu Boeing 787 Dreamliner od jeho uvedenia do komerčnej prevádzky v roku 2011.
Predbežné údaje z letových záznamov, záznamov z priemyselných kamier na letisku, ako aj hlasové záznamy z pilotnej kabíny ukázali, že oba palivové spínače, ktoré ovládajú motory, boli v priebehu jednej sekundy prepnuté z polohy „RUN“ na „CUTOFF“.
Tieto spínače sa nachádzajú na centrálnom podstavci v kokpite, sú chránené ochrannou lištou a ich obsluha si vyžaduje vedomý zásah človeka. Nie je možné, aby sa aktivovali vplyvom turbulencie, softvérovej chyby či výpadku energie.
Podľa hlasového záznamu z kokpitu sa krátko pred pádom jeden z pilotov spýtal: „Prečo ste to urobili?“ a druhý odpovedal: „Ja som to neurobil.“ Ranganathan upozorňuje, že všetci piloti počas kritických fáz letu používajú slúchadlá, preto je možné podľa mikrofónov identifikovať, kto konkrétne rozprával. To, že správa AAIB uvádza len neurčité označenia „jeden pilot“ a „druhý pilot“, považuje za nezrovnalosť, ktorá vyvoláva ďalšie otázky.
Podľa postupov mal mať pri vzlete prvý dôstojník Clive Kunder obe ruky na riadiacom pulte, zatiaľ čo kapitán letu Summeet Sabharwal, ktorý mal monitorovať priebeh vzletu, mohol mať voľné ruky.
Tento detail je podľa Ranganathana kľúčový pre určenie, kto mohol spínače vypnúť.
Expert na letectvo navyše pripomenul, že jeden z členov posádky mal zdravotnú anamnézu a pred tragédiou bol na predĺženej zdravotnej dovolenke. Hoci AAIB uvádza, že obaja piloti mali platné zdravotné osvedčenia, Ranganathan žiada podrobnejšie preskúmanie ich psychického a behaviorálneho stavu, a to nielen krátko pred haváriou, ale aj v mesiacoch, ktoré jej predchádzali.
„Museli by sa pozrieť na posledných niekoľko mesiacov, aby zistili, či bol pilot na zdravotnej dovolenke a prečo. To všetko sa musí dôkladne vyšetriť. Ja už nie som aktívny pilot, ale ak počúvam tieto ohlasy od pilotov, ktorí ešte stále lietajú, musí to mať nejaký dôvod,“ povedal Ranganathan pre NDTV.
Pripomenul, že havárie spôsobené zámerne pilotom sú síce zriedkavé, no vo svete sa už stali – spomenul prípady ako EgyptAir Flight 990, SilkAir Flight 185 či zmiznutý let Malaysia Airlines MH370.
„Ak je niekto v strese alebo sa stres skombinuje s depresiou, môže vzniknúť takáto situácia. Toto tvrdenie nevydávam bez toho, aby som sa zámerne venoval prípadom z minulosti,“ povedal.
Podľa neho môže kombinácia dlhodobého stresu a depresie viesť k podobným tragickým rozhodnutiam. Zároveň kritizoval, že indické letecké spoločnosti ani regulačný orgán nedávajú dostatočný dôraz na duševné zdravie pilotov, hoci na tento problém odborníci opakovane upozorňujú.
„Nie je to len chyba leteckej spoločnosti, ale aj regulačného orgánu. Jedným z kľúčových problémov je obmedzenie času letu a doby odpočinku. Za posledných 10 – 15 rokov boli piloti tlačení k hraniciam svojich možností, čo im zanechalo málo rodinného života. Tento druh stresu môže viesť k rôznym reakciám,“ povedal Ranganathan.
Ranganathan pripomenul, že piloti sú v Indii dlhodobo vystavení enormnej pracovnej záťaži, ktorá im neumožňuje dostatočný oddych ani rodinný život. Takýto dlhodobý stres podľa neho môže ovplyvniť správanie a rozhodovanie posádky.
Kapitán letu Summeet Sabharwal. Zdroj: X/Press Trust of India
Zdôraznil, že počas lekárskych prehliadok sa nevedú psychiatrické profily pilotov, čo považuje za veľké zlyhanie systému.
Minister civilného letectva Kinjarapu Ram Mohan Naidu však varoval pred unáhlenými závermi a pripomenul, že správa AAIB je zatiaľ len predbežná. Vyhlásil, že indickí piloti patria medzi najkvalifikovanejších na svete a ich práca je chrbticou civilného letectva. Podľa ministra treba počkať na konečnú správu, ktorá prinesie definitívne závery o príčinách pádu.
Lietadlo smerovalo na londýnske letisko Gatwick, no zrútilo sa do štvrte Méghání Nagar v Ahmadábáde a zasiahlo budovu študentského internátu. Na palube bolo 242 ľudí vrátane dvoch pilotov, desiatich členov posádky a 230 cestujúcich, medzi ktorými bolo 169 Indov, 53 Britov, sedem Portugalcov, jeden Kanaďan a jedenásť detí. Tragédia si vyžiadala celkovo 260 obetí.
