Udalosť, ktorá pred dvoma rokmi otrasla celým Slovenskom, sa opäť bolestivo otvorila. Rodičia pätnásťročného Romana z Parchovian v okrese Trebišov, ktorý si po dlhodobom šikanovaní siahol na život skokom zo strechy základnej školy, čelia novej rane. Vyšetrovanie jeho smrti bolo v jednej časti zastavené, čo v rodine vyvolalo obrovské sklamanie a pocit nespravodlivosti. Kým spis týkajúci sa nabádania k samovražde smeruje na prokuratúru, polícia sa chystá uzavrieť časť spojenú s jeho usmrtením. Romanovi rodičia však odmietajú prijať, že by ich synova smrť mala skončiť ako uzavretý prípad bez vinníkov.
Romanov otec nosí pamiatku svojho syna všade so sebou, akoby mu prítomnosť jeho tváre pomáhala zvládať ďalšie dni. Fotografie má rozmiestnené na aute, na oblečení aj v domácnosti, kde sa menšie pietne miesta stali súčasťou každej miestnosti. Pre rodičov sú spomienky jediným spôsobom, ako zostať so synom v kontakte. Mama na sociálnych sieťach zdieľala aj fotografie z chlapcovho nedávneho fotenia na modelingový book, ktorý si vysníval ako štart budúcej kariéry. Sen o svete módy sa mu už však nenaplnil a namiesto radosti sa tieto obrázky stali pripomienkou tragédie, ktorú rodina dodnes nespracovala. Píše Pluska.sk.
Príbeh, ktorý sa začal na Základnej škole v Parchovanoch, sa zapísal do pamäti verejnosti najmä preto, že išlo o šikovného a obľúbeného žiaka deviateho ročníka, ktorý však v súkromí bojoval so šikanou.
Podľa slov jeho otca sa stal dlhodobým terčom posmeškov a ponižovania, ktoré sa postupne zhoršovalo. Situácia vyvrcholila po víkende, keď nebol vpustený na oslavu spolužiaka, čo citlivý tínedžer vnímal ako hlboké poníženie a jeden z najsilnejších impulzov k jeho neskoršiemu rozhodnutiu.
Zdroj: FB/Roman Dominik Michalik
V pondelok ráno, 20. novembra 2023, sa vrátil do školy, no šikana pokračovala. Namiesto podpory či aspoň pokoja čelil ďalším útokom a nepriateľskému správaniu.
„Kam sa stále pcháš,” pýtala sa ho spolužiačka, keď prišiel.
V závere dopoludnia sa rozhodol pre krok, ktorý už nikto nedokázal zastaviť. Vystúpil na strechu školy, kde sa pred zrakmi spolužiakov a učiteľov ocitol v stave krajnej psychickej tiesne. Namiesto pokusov o upokojenie sa však podľa rodičov z davu ozývali posmešky a kruté výzvy, ktoré ho zlomili.
„Roman, skoč!“ zakričala z davu jedna z jeho spolužiačok.
Chlapec napokon skočil, hoci jeho mama a záchranári boli okamžite kontaktovaní. Ich snaha však už prišla neskoro.
Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že Roman o svojich problémoch rozmýšľal dlhšie. Zanechal po sebe rukou písaný list na rozlúčku, v ktorom vysvetlil svoje pocity osamelosti, zlyhania a neustáleho psychického tlaku. Spomínal, že škola naňho pôsobila ako miesto, kde sa nikdy necítil dosť dobrý a kde ho neprestajne sprevádzal pocit podradnosti. Upozornil na to, že roky bojoval s pocitom, že nezapadá, a že ho tento stav postupne psychicky ničil.
„Najviac ma zdeptala asi škola po mentálnej stránke, a nepomáhalo to, že nech som bol kdekoľvek a nech som vyzeral akokoľvek, správal sa akokoľvek, vždy som sa cítil ako odpad. Niečo menej ako ostatní. Že nie som dosť dobrý, že nezapadám a tento pocit ma tiež ničil,“ píše nešťastný Roman.
Keď rodičia dostali správu o tom, že časť spojená s jeho usmrtením bude uzavretá, prežívali to ako ďalší otras. Otec potvrdil, že polícia tento segment vyšetrovania zastavila s odôvodnením, že chlapec si siahol na život sám. Napriek tomu zostáva otvorená časť týkajúca sa nabádania k samovražde, ktorá smeruje na dozorového prokurátora. Rodina však považuje rozhodnutie o zastavení vyšetrovania usmrtenia za neprijateľné a okamžite proti nemu podala sťažnosť.
Rodina sa snaží pokračovať v boji za synovu pamiatku, no ich cesta je plná prekážok. Romanova mama stále zápasí s psychickými problémami a musela vyhľadať odbornú pomoc. Bolestivo vníma aj fakt, že dievča, ktoré podľa rodiny zohralo zásadnú úlohu v posledných chvíľach ich syna, neprejavilo ani najmenší náznak empatie. Rodičia opisujú chvíle, keď sa otec s dievčaťom stretol, no namiesto ľútosti sa stretnutie skončilo chladným a výsmešným pohľadom. Rodina dodáva, že od nej ani od jej príbuzných neprišla žiadna forma ospravedlnenia či snahy o porozumenie.
„Ona sa mi ešte do očí smiala, jak psychopatka,“ opisuje Romanov otec.
List, ktorý Roman adresoval svojej triede, obsahoval ostré a emotívne vyjadrenia namierené proti spolužiačkam, ktoré podľa neho najviac prispeli k jeho psychickému zrúteniu. Opisoval ich ako toxické, kruté a dlhodobo ponižujúce jeho osobnosť. Snažil sa upozorniť, že ich slová a správanie mali na jeho psychiku zásadný dopad a svoj čin považoval aj za dôsledok ich správania.
„V podstate okrem XXX a YYY neznášam každé jedno dievča v našej triede. Ste skutočne toxic. Ste strašné harpie. Myslíte si, že ste neviem čo a pritom ste priemerné… Neviem, čo som spravil také zle, že sa tu ku mne už asi 5 rokov chováte ako k odpadu. Ja som tiež človek, tiež mám city. Dievčatá, a verte tomu, že toto celé pripisujem hlavne vám, mentálne ste ma absolútne zdeptali… Vy, dievčatá, ste v tom hrali veľkú časť. Tak sa spamätajte a nešikanujte ľudí, lebo to môže dopadnúť aj takto,“ napísal.
Mama Iveta hovorí:
„Keď som čítala aj na messengeri správy, čo mu jedna písala! Že je k…. a že ho zabije… To je tá, ktorá mu kričala ‚Skoč!’ Takže sa jej to aj podarilo, zabiť ho!“
Mama neskôr dodala, že keď prechádzala správy v jeho telefóne, našla medzi nimi aj vyhrážky zo strany jednej zo spolužiačok, ktoré mu prehlbovali depresiu a úzkosť.
Rodina okrem toho čelila aj ďalšiemu nepríjemnému zisteniu.
Falošná zbierka
Po čase sa ukázalo, že ich tragédia bola použitá na internetovej platforme v rámci zbierky, ktorú založil muž vystupujúci pod falošným menom. Ten sa pôvodne prezentoval ako tvorca spomienkového videa proti šikane, no neskôr sa objavila finančná zbierka údajne organizovaná v mene otcovej neziskovej organizácie. Dokumenty k zbierke obsahovali falošné údaje aj sfalšovaný podpis. Otec okamžite kontaktoval platformu a nechal zbierku zrušiť, no kým sa tak stalo, vyzbierala sa suma 120 eur. Napriek zjavnej manipulácii polícia prípad odmietla riešiť ako trestný čin s odôvodnením, že vyzbierané peniaze nedosiahli sumu potrebnú na trestné stíhanie.
„Na polícii mi povedali, že tá suma nedosiahla podľa trestného zákona tú danú sumu, aby to bolo na trestné stíhanie podvodu. A že nedokážu stotožniť tú osobu,“ povedal Romanov otec.
Romanov otec sa však nevzdáva. Pokračuje v boji za to, aby sa synova smrť nestala len ďalším číslom v policajných štatistikách. Tvrdí, že sa usiluje získať dôkazy o existencii šikany na škole aj o tom, aký dopad mala na jeho syna. Popri tom sa snaží zabezpečiť rodinu prácou zvárača, ktorá je fyzicky náročná a často ho vystavuje riziku úrazov.
„Snažím sa robiť všetko preto, aby som dokázal, že šikana na tej škole je a aby sa Romanova smrť nestala len číslom v policajnom spise,“ dodal.
Po večeroch zápasí s nespavosťou a vyčerpaním, ale prízvukuje, že musí fungovať – kvôli sebe, kvôli manželke a predovšetkým kvôli synovi, ktorého pamiatku sa rozhodol chrániť za každú cenu.
