Transakčnú daň pocítia zamestnanci v zdravotníctve na Slovensku najmä na svojich platoch. Daň diskriminuje časť zariadení v zdravotníctve a zaťažuje nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska, nemocnice ako akciové spoločnosti štátu aj všetkých neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím vytvára neférové podmienky v tomto sektore. Uviedol to Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS).
„Opatrenie platí pre podnikateľské subjekty, no najviac ho pocítia domácnosti a pracujúci, pretože výrazne sťaží kolektívne vyjednávanie, najmä v oblasti odmeňovania, keďže zvyšuje náklady zdravotníckym zariadeniam, ktoré už teraz majú problém zabezpečiť zákonné platové nároky svojich zamestnancov,“ upresnil predseda SOZ ZaSS Anton Szalay s tým, že daň môže ohroziť aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov.
SOZ ZaSS sa preto pripojil k výzve Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá spoločne s ďalšími zdravotníckymi organizáciami podala podnet na Európsku komisiu pre diskriminačnú transakčnú daň v zdravotníctve. Komisia by sa mala podľa nich touto daňou bezodkladne zaoberať a prehodnotiť najmä jej vplyv na zamestnancov v zdravotníctve. Szalay doplnil, že je diskriminujúce, aby niektoré nemocnice platili transakčnú daň a iné zase nie. Zabezpečiť by sa preto mali rovnoprávne podmienky pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Transakčná daň má stále vážne nedostatky, je potrebné ju upraviť
Zákon o dani z finančných transakcií má aj po viacerých úpravách stále vážne nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť. Inak v praxi hrozia aplikačné problémy, upozornila v stredu Slovenská komora daňových poradcov (SKDP). Ministerstvu financií (MF) SR adresovala v súvislosti s daňou desiatky pripomienok a ďalšiu novelizáciu legislatívy považuje za nutnosť.
„Zákon o dani z finančných transakcií je ďalším smutným príkladom toho, prečo by sa zásadné legislatívne opatrenia nemali prijímať bez dôkladnej prípravy a odbornej diskusie. Hoci zákon už prešiel novelizáciou v decembri a ďalšie zmeny boli nedávno prijaté spolu zo stavebným zákonom, všetky bez širšej odbornej diskusie, stále obsahuje vážne nedostatky,“ zdôraznila prezidentka SKDP Miriam Galandová.
Komora poukázala napríklad na chýbajúci jasný mechanizmus pri uplatňovaní výnimiek pri transakciách, na ktoré sa daň nebude vzťahovať. Daňové subjekty sú totiž povinné označiť účet, z ktorého sú platené platby nepodliehajúce tejto dani, napríklad operácie súvisiace so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Zo zákona vyplýva, že z pohybov na takomto účte platiteľ, čiže banka, transakčnú daň nezrazí. Zákonodarca predpokladal, že v rámci tohto účtu nebudú realizované iné platby daňového subjektu. „Je preto daňový subjekt povinný mať dva účty? Jeden na platby nepodliehajúce dani, druhý pre ostatné platby?“ pýta sa Galandová.
SKDP považuje za problém aj absenciu korekčného mechanizmu v prípadoch, keď platiteľ dane nebude vopred vedieť, že transakcia, ktorú daňový subjekt realizuje, nie je predmetom dane. „Zákon má tiež exteritoriálne účinky, to znamená, že sa môže vzťahovať aj na operácie zahraničných subjektov, ktoré so Slovenskom vôbec nesúvisia,“ doplnila Galandová.
Ide podľa nej len o časť problémov a nejasností, ktoré daňoví poradcovia združení v komore identifikovali pri detailnej analýze novej legislatívy. Ďalšia úprava transakčnej dane, ktorá sa začne vyberať od apríla, je pre odstránenie týchto nedostatkov podľa SKDP nevyhnutná.
