Syndróm nepokojných nôh (známy aj ako Willis-Ekbomovo ochorenie) patrí medzi neurologické poruchy, ktoré spôsobujú nepríjemné, ťažko opísateľné pocity v dolných končatinách. Postihnutí majú často potrebu neustále hýbať nohami, čo sa zvyčajne zhoršuje počas večera alebo v noci. Dlhodobé ťažkosti vedú k poruchám spánku a úbytku energie počas dňa.
Vedci z Južnej Kórey analyzovali údaje z rokov 2002 až 2019, aby posúdili, či existuje spojitosť medzi týmto syndrómom a Parkinsonovou chorobou. Porovnali skupinu pacientov s diagnostikovaným syndrómom nepokojných nôh s populáciou bez tejto poruchy, pričom jednotlivé skupiny sa zhodovali v základných demografických znakoch, uvádza portál vyšetrenie.sk.
Počas sledovaného obdobia sa Parkinsonova choroba objavila u 1,6 percenta ľudí so syndrómom, zatiaľ čo medzi kontrolnými účastníkmi bola incidencia nižšia – približne 1 percento. Zaujímavé výsledky sa ukázali aj po zohľadnení typu liečby.
U osôb, ktoré neužívali lieky ovplyvňujúce dopamínové receptory (tzv. agonisty dopamínu), bolo riziko ochorenia vyššie – 2,1 percenta – a diagnóza sa objavila skôr. Naopak, pacienti liečení pramipexolom či ropinirolom mali Parkinsonovu chorobu len v 0,5 percenta prípadov a jej nástup sa oneskoril.
Možný rizikový faktor
Autori výskumu usudzujú, že syndróm nepokojných nôh nemusí byť len včasným prejavom Parkinsonovej choroby, ale aj samostatným rizikovým faktorom pre jej vznik. Zistenia naznačujú, že lieky zamerané na dopamínový systém by mohli mať istý ochranný alebo odďaľujúci efekt. Napriek tomu ide zatiaľ o hypotézu, nie o potvrdenú kauzálnu súvislosť.
Keďže výskum mal observačný charakter, nemožno s istotou tvrdiť, že liečba skutočne bráni vzniku Parkinsonovej choroby. Údaje pochádzali z národnej zdravotnej databázy, čo so sebou prináša riziko nesprávnych či nepresných diagnóz. Navyše, pacienti užívajúci agonisty dopamínu môžu byť pod častejším dohľadom lekárov, čo samo osebe ovplyvňuje výsledky. Svoju úlohu môžu zohrávať aj iné faktory – napríklad lepší spánok, dostatočná hladina železa alebo genetické predispozície.
Dopad na prax
Odborníci sa zhodujú, že ľudia so syndrómom nepokojných nôh by mali byť v rámci neurológie pozorne sledovaní. Lekári by okrem zmierňovania symptómov mali uvažovať aj o možných dlhodobých dopadoch a vhodnosti dopamínovej liečby.
Pacientom, ktorí okrem tohto syndrómu nesú aj ďalšie rizikové faktory pre Parkinsonovu chorobu – ako vyšší vek, rodinnú anamnézu či genetickú predispozíciu – sa odporúča preventívna konzultácia s odborníkom.
Význam výskumu spočíva v zdôraznení potreby včasnej diagnostiky, lepšej spánkovej hygieny a úpravy hladiny železa. Nové poznatky zároveň naznačujú, že lieky pôvodne určené na symptomatickú liečbu syndrómu by v budúcnosti mohli zohrať aj úlohu v prevencii neurodegeneratívnych ochorení.
