Slovenský sociálny systém sa dlhodobo spolieha na plošné vyplácanie príspevkov, čo v praxi znamená, že štát podporuje nielen tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú, ale aj ľudí s nadštandardnými príjmami.
Jedným z príkladov je takzvaný trinásty dôchodok – bonus, ktorý dostávajú všetci dôchodcovia bez rozdielu. Odborníci čoraz hlasnejšie upozorňujú, že takéto nastavenie systému nie je udržateľné a volajú po adresnejšom prístupe.
Ako uvádza sita.sk. výskumy naznačujú, že až tretina domácností s najvyššími príjmami poberá rovnakú výšku sociálnych dávok ako najchudobnejšie skupiny. To vedie k neefektívnemu využívaniu verejných financií, keďže peniaze, ktoré by mohli byť presmerované tam, kde sú najviac potrebné, končia aj u ľudí, ktorí si ich môžu dovoliť aj bez štátnej podpory. Trinásty dôchodok je len jedným z príkladov tejto praxe.
Rodinné príspevky ako pozitívny príklad
Nie všetky dávky sú však vyplácané rovnako neadresne. Príspevky pre rodiny s deťmi bývajú častejšie viazané na výšku príjmu, čo znamená, že sa k nim dostanú skôr tí, ktorí ich skutočne potrebujú. Práve táto cesta – cielenie dávok na základe objektívnych kritérií – by podľa analytikov mala byť inšpiráciou aj pre ostatné typy sociálnych transferov vrátane dôchodkových bonusov.
Ministerstvo hospodárstva pracuje na mechanizmoch, ktoré by umožnili prideľovať štátnu pomoc na energie podľa príjmov domácností. Odborníci odporúčajú, aby sa podobný systém zaviedol aj v širšom meradle pri posudzovaní nároku na sociálne dávky. Zavedenie dôsledného príjmového testu by mohlo zvýšiť efektivitu celého systému a zároveň prispieť k zníženiu rozpočtového deficitu.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je najväčším problémom súčasného systému to, že nerozlišuje medzi skutočne odkázanými a tými, ktorým pomoc nie je nevyhnutná. Adresnosť – teda schopnosť systému cielene podporovať len tých, ktorí to naozaj potrebujú – je kľúčom k spravodlivejšiemu a udržateľnejšiemu prerozdeľovaniu verejných financií.
Štát by mal začať šetriť aj v sociálnej oblasti na 13. dôchodku
Štát by mal začať šetriť aj v sociálnej oblasti, najmä na položkách ako 13. dôchodok či daňový bonus na dieťa, ktoré sa javia v súčasnosti ako menej adresné. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
„Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie, čo znamená, že na stabilizáciu dlhu potrebuje prijať počas najbližších rokov opatrenia rádovo v sume takmer päť miliárd eur. Po opatreniach prijatých v rokoch 2024 a 2025, keď sa využívalo najmä zvyšovanie daňových príjmov, je tak prirodzene témou hľadanie úspor na strane výdavkov,“ uviedla RRZ. Vzhľadom na veľkosť konsolidácie bude musieť vláda okrem odporúčaného zefektívňovania bežnej prevádzky verejnej správy a výdavkov v zdravotníctve zvážiť aj šetrenie v sociálnej oblasti.
V súvislosti so zefektívňovaním verejných financií v sociálnej oblasti by mohlo dôjsť k adresnosti sociálnych výdavkov. Adresnosť by sa tak mohla týkať dávok, príspevkov a podpôr nad rámec sociálneho a zdravotného poistenia, ktorý tvorí aktuálne 4,3 miliardy eur. Ide napríklad o daňový bonus na dieťa, príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia alebo ďalšie plošné dávky ako prídavky na deti a 13. dôchodok.
„Väčšina výdavkov smerujúca k vyššie príjmovým rodinám ide najmä cez prídavky na deti, 13. dôchodok a daňový bonus, ktoré boli zamýšľané ako plošné dávky. Súčasný systém sa tak javí menej adresný vzhľadom na príjmy rodín,“ spresnila RRZ.
Z analýzy vyplýva, že na 30 % najvyšších príjmových rodín vynakladá štát 1,1 miliardy eur, čo je len o niečo menej ako 1,4 miliardy eur na tie s nízkymi príjmami. Rodinné dávky ako celok podľa rady viac pomáhajú nízkopríjmovým rodinám a s rastom príjmov rodín ich vplyv klesá. „Sú teda adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez ohľadu na ich úroveň riadneho dôchodku. Adresnosť neznamená nevyhnutne radikálne škrty, môže mať rôzne podoby tak, aby nárok na transfery zohľadňoval vopred definované princípy,“ dodala.