Slovensko má za sebou už tretiu vlnu konsolidácie verejných financií. Napriek viacerým balíčkom sa však štátny deficit znižuje len pomaly. Problém však nemusí byť len v samotných výdavkoch, ale aj v tom, že niektoré faktory vláda jednoducho nemá pod kontrolou.
Úrokové sadzby stúpli a štát si dnes požičiava drahšie ako kedysi. Tento jav, známy ako „normalizácia úrokových sadzieb“, je dôsledkom celosvetových ekonomických zmien a nie rozhodnutí slovenskej vlády.
Konsolidácia má podľa odborníkov ambíciu znížiť deficit na 4,1 percenta HDP, no cieľ je ešte ambicióznejší – dostať sa na úroveň 2,5 percenta, pri ktorej sa štátny dlh prestane zvyšovať. To si však vyžiada tvrdé rozhodnutia a dôsledné šetrenie aj v oblastiach, kde sa doteraz šetriť veľmi nedalo.
Dôchodky pod drobnohľadom, nie pod nožom
Verejnosť má často pocit, že za problémy s rozpočtom môžu sociálne výdavky, najmä dôchodky. Odborníci však upozorňujú, že realita je zložitejšia. Ako hovorí ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy v rozhovore pre Finsider: „Veľmi často sa neprávom problém verejných financií spája len s trinástymi dôchodkami, ale to zďaleka nie je pravda.“
Štát sa v poslednom období rozhodol pre viacero nových výdavkov, ktoré majú sociálny význam, no zároveň zvyšujú tlak na rozpočet. Ide napríklad o:
- plný trinásty dôchodok,
- navýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo,
- vyššie platy policajtov,
- zvýšené financovanie školstva.
Tieto kroky síce prinášajú okamžitý efekt a spoločenskú podporu, no podľa analytikov by bolo rozumnejšie ich zavádzať až vtedy, keď bude mať štát dostatočné krytie v rozpočte.
Aj keď sa diskutuje o možnom „adresnejšom“ vyplácaní trinásteho dôchodku, nie je dôvod na obavy z jeho úplného zrušenia. Skôr pôjde o to, aby pomoc dostali tí, ktorí ju najviac potrebujú.
Dlh rastie, no riešenie existuje
Zvyšujúci sa verejný dlh nie je len o výdavkoch, ale aj o tom, ako sa hospodári s príjmami. Slovensko má už teraz relatívne vysoké dane z príjmu, preto ďalšie zvyšovanie nie je reálne. Riešením by mohli byť nové zdroje financovania, napríklad:
- väčší dôraz na majetkové dane,
- prehodnotenie adresnosti sociálnych dávok,
- efektívnejšie rozdelenie rozpočtových priorít.
Ak sa vláde podarí naplniť plánované opatrenia, deficit by mohol klesnúť bez nutnosti siahať na dôchodky. V porovnaní so susedným Maďarskom, ktoré uvažuje o 14. dôchodkoch, Slovensko zatiaľ hľadá udržateľnejšiu rovnováhu medzi sociálnou podporou a fiškálnou zodpovednosťou.
Trináste dôchodky teda nemusia byť problém, ak sa štát naučí lepšie plánovať svoje výdavky a nastaví systém tak, aby sociálne opatrenia neohrozovali celkovú stabilitu verejných financií.