Verejný diskurz o pomoci dôchodcom sa v posledných rokoch intenzívne zameriava na zvyšovanie dôchodkov a zavádzanie trinásteho dôchodku. Politici často argumentujú nízkymi príjmami starších ľudí a ich údajnou hrozbou chudoby. Realita je však omnoho zložitejšia.
Napriek tomu, že aj medzi dôchodcami sa nájdu jedinci v nepriaznivej situácii, štatistiky ukazujú, že nejde o najohrozenejšiu skupinu obyvateľstva. Výrazne zraniteľnejšie sú rodiny s nezaopatrenými deťmi, predovšetkým neúplné domácnosti s jedným rodičom.
Kto skutočne trpí chudobou?
Ako uvádza finsider.sk, podľa údajov z minulého roka sa až 980-tisíc ľudí na Slovensku ocitlo na pokraji chudoby alebo čelilo sociálnemu vylúčeniu. To je každý šiesty obyvateľ krajiny. Najviac sú pritom ohrozené rodiny s deťmi. Predovšetkým tie, kde je len jeden rodič.
Takmer 38 % ľudí žijúcich v takýchto domácnostiach zápasí s prejavmi chudoby. Aj keď je to mierne zlepšenie oproti predchádzajúcemu roku, ide stále o alarmujúci údaj. Rizikovou skupinou sú tiež rodiny s troma a viac deťmi, kde sa chudoba dotýka až tretiny obyvateľov.
Prečo sú trináste dôchodky neefektívne?
Zavedenie trinásteho dôchodku ako rovnakého príspevku pre všetkých penzistov je neadresné. V praxi to znamená, že rovnakú sumu dostane človek s nízkym aj vysokým dôchodkom. To popiera zmysel solidarity, na ktorú sa tento typ príspevku často odvoláva.
Predchádzajúci systém bol nastavený lepšie . Výška trinásteho dôchodku závisela od príjmu dôchodcu. Človek s nízkym dôchodkom dostal viac, čo malo väčší sociálny efekt a zároveň menšiu záťaž pre rozpočet.
Hranica chudoby a výška dôchodkov
Slovenská národná hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola minulý rok stanovená na 509 eur mesačne. Priemerný starobný dôchodok bol pritom vyšší, dosahoval 683,10 eura. To ukazuje, že väčšina penzistov má mesačný príjem nad hranicou chudoby.
Navyše, len 13,1 % dôchodcov bolo vlani oficiálne ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, kým celkový priemer pre celú populáciu predstavoval 16,5 %. Výsledky tak ukazujú, že z hľadiska príjmovej chudoby sú dôchodcovia v relatívne lepšej pozícii než rodiny s deťmi.
Závažná materiálna a sociálna deprivácia
Okrem samotného príjmu existujú aj ďalšie ukazovatele chudoby, ako neschopnosť zaplatiť si dovolenku, zvládnuť nečakaný výdavok alebo kúpiť nový nábytok. Tieto problémy postihujú až 7,6 % populácie.
Mnohé z týchto domácností sú práve rodiny s deťmi, ktoré majú vyššie náklady a čelia väčším finančným výzvam. Dôchodcovia pritom v tejto kategórii figurujú podstatne menej často.
Zmeny v systéme a úspory štátu
V čase, keď sa štát snaží o konsolidáciu verejných financií, rozhodnutie vyplácať plošné trináste dôchodky môže pôsobiť nelogicky. O to viac, že zároveň boli znížené iné príspevky. Ako napríklad rodičovský dôchodok či daňové bonusy na deti. Zatiaľ čo pomoc pre penzistov ostáva zachovaná alebo sa dokonca zvyšuje, podpora rodín bola výrazne osekaná.
Napríklad rodičia dnes môžu získať daňový bonus na dieťa do 15 rokov len do výšky 100 eur, pričom v minulosti to bolo až 140 eur. Na deti nad 18 rokov si bonus už uplatniť nemôžu vôbec.
Adresná pomoc ako lepšia alternatíva
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že cieľom sociálnej politiky by mala byť efektivita a adresnosť. Namiesto toho, aby štát poskytoval plošné dávky, by mal cielene pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Zavedenie trinásteho dôchodku ako univerzálnej dávky ide proti tomuto princípu. Výsledkom je nielen neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov, ale aj zanedbanie tých skupín obyvateľstva, ktoré sú reálne ohrozené chudobou a vyžadujú systematickú pomoc.
