Prezident USA Donald Trump utrpel v spore o svoju agresívnu colnú politiku porážku pred Najvyšším súdom. Ten rozhodol, že prezident prekročil svoje právomoci, keď sa odvolal na zákon o núdzových ekonomických opatreniach s cieľom uvaliť rozsiahle clá na viacerých obchodných partnerov vrátane Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správ DPA a CNBC.
- AKTUALIZOVANÉ 17:50
Európska únia podrobne analyzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o zrušení väčšiny plošných ciel, ktoré zaviedol prezident Donald Trump na dovoz z krajín celého sveta. Kanada v reakcii uviedla, že verdikt súdu potvrdil, že clá Spojených štátov sú neopodstatnené. Británia chce s americkou administratívou rokovať o jeho dôsledkoch. Informovali mali o tom zahraničné médiá a spravodajské agentúry, píše TASR.
Šéf Bieleho domu označil rozsudok za „hanbu“, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa, podľa ktorého sa Trump takto vyjadril počas stretnutia s viacerými guvernérmi a povedal, že má „záložný plán“.
Spôsob, akým zaviedol globálne „recipročné“ clá, označilo za nezákonný šesť z deviatich sudcov Najvyššieho súdu USA. Verdikt sa týka opatrení, ktoré presadzoval na základe zákona určeného na využitie v prípade národnej núdze IEEPA. Sudcovia rozhodli, že tento zákon neumožňuje prezidentovi zavádzať clá. Takúto právomoc americká ústava dáva podľa nich Kongresu USA.
„Zostávame v úzkom kontakte s vládou USA, aby nám objasnila kroky, ktoré mieni podniknúť v reakcii na toto rozhodnutie,“ uviedol hovorca Európskej únie Olof Gill a zdôraznil, že podniky na oboch stranách Atlantického oceána sú závislé od „stability a predvídateľnosti obchodných vzťahov“.
EÚ a USA v júli minulého roka uzavreli dohodu, že väčšinu tovaru vyvážaného do Spojených štátov z Únie bude platiť clo vo výške 15 percent.
Kanadský minister zodpovedný za obchod s USA Dominic Blanc podľa agentúry AFP povedal, že clá zavedené Trumpom boli neopodstatnené. Zároveň však podotkol, že napriek rozhodnutiu zostávajú v platnosti tzv. sektorové clá, ktoré spôsobujú Kanade najväčšie problémy a ovplyvňujú oceliarsky, hutnícky a automobilový priemysel.
Britská vláda v krátkom vyhlásení vyjadrila očakávanie, že „výhodná obchodná pozícia“ Spojeného kráľovstva voči USA bude naďalej pretrvávať. „Budeme spolupracovať s (americkou) vládou, aby sme pochopili, aký vplyv bude mať rozhodnutie na clá pre Spojené kráľovstvo a zvyšok sveta,“ uviedla.
Najvyšší súd pomerom hlasov 6 ku 3 zrušil podstatnú časť Trumpovej colnej agendy a konštatoval, že zákon IEEPA „neoprávňuje prezidenta zavádzať clá“. Trump po návrate do Bieleho domu zásadne reformoval obchodné vzťahy USA so zvyškom sveta prostredníctvom širokej škály ciel, ktoré sa dotkli takmer všetkých krajín.
Mnohé z nich boli zavedené na základe novej interpretácie zákona o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (International Emergency Economic Powers Act, IEEPA). Patria sem takmer globálne „recipročné“ clá aj opatrenia súvisiace s údajnou prepravou fentanylu do USA.
IEEPA výslovne nespomína clá, no umožňuje prezidentovi regulovať dovoz v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti. Trumpova administratíva tvrdila, že toto ustanovenie umožňuje ukladať clá na zahraničný tovar. Federálny obchodný súd aj odvolací súd však už skôr rozhodli, že takéto clá sú nezákonné. Väčšina colných príjmov USA v minulom roku pochádzala práve z ciel uvalených podľa IEEPA.
Zámer „oslobodiť“ Ameriku
Trump predstavil svoj plán recipročných ciel vlani v apríli na veľkej akcii v Bielom dome, ktorú označil za Deň oslobodenia Ameriky. Oznámenie vyvolalo prudkú reakciu trhov a clá boli následne pozastavené, opakovane upravované a znovu zavádzané, čo ešte viac skomplikovalo obchodnú politiku administratívy.
Medzi ďalšie clá podľa IEEPA patrili opatrenia voči Mexiku, Kanade a Číne v súvislosti s obvineniami, že tieto krajiny umožňujú pašovanie fentanylu do USA. Trump dlhodobo obhajuje clá ako zdroj federálnych príjmov a nástroj pri rokovaniach so zahraničnými partnermi. Podľa neho náklady ciel znášajú iné krajiny, hoci jeho administratíva priznala, že clá platia americkí dovozcovia.
Trump dokonca opakovane vyhlásil, že príjmy z ciel sú také vysoké, že by mohli nahradiť daň z príjmu a navrhol posielať Američanom colné dividendy vo výške 2 000 dolárov, čo je asi 1 700 eur. Trump tvrdil, že USA „vybrali alebo čoskoro vyberú viac než 600 miliárd dolárov na clách“. Nezávislé odhady sú však nižšie. Hrubé colné príjmy podľa nich v roku 2025 dosiahli približne 289 miliárd dolárov, zatiaľ čo americká colná správa hlásila okolo 200 miliárd dolárov. Z ciel podľa IEEPA získala Trumpova administratíva do 10. decembra približne 129 miliárd dolárov.
Trump pred rozhodnutím súdu varoval pred dôsledkami zrušenia ciel. „Ak Najvyšší súd rozhodne proti Spojeným štátom v tejto otázke národnej bezpečnosti, máme problém,“ napísal 12. januára. Rozsudok Najvyššieho súdu USA nemá vplyv na celú Trumpovu colnú politiku. Vzťahuje sa na recipročné clá uvalené v reakcii na obchodné praktiky, ktoré USA považovali za nespravodlivé, ako aj samostatné clá zamerané na Mexiko, Kanadu či Čínu v súvislosti s nelegálnym tokom drog a migráciou. Trump využil clá aj na zabezpečenie obchodných dohôd s EÚ, Južnou Kóreou, Japonskom a ďalšími partnermi, ako aj na obmedzenie nákupov ruskej ropy Indiou.
