Zelenskyj ďalej uviedol, že „nech sa stane čokoľvek“, mal by sa stretnúť s Putinom, aby spoločne začali hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu. Na takéto rokovania by podľa vlastných pristúpil bez predbežných podmienok, nakoľko na požiadavku Kyjeva by Moskva podľa jeho slov zareagovala „stovkou“ svojich vlastných požiadaviek.
Zároveň však označil za oprávnenú predošlú požiadavku Kyjeva na prímerie predchádzajúce začatiu mierových rokovaní. „Preto si myslím, že sa musíme stretnúť bez akýchkoľvek podmienok a premýšľať o tom, aký môže byť vývoj tejto cesty ku koncu vojny,“ povedal Zelenskyj.
Nediskutujú o členstve Ukrajiny v NATO
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa pre médiá vyjadril, že k rokovaniam medzi Zelenským a Putinom by mohlo dôjsť niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov.
Zároveň zdôraznil, že Ukrajina by nemala byť tlačená do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby Ukrajina vzdala aj častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby Spojené štáty museli vzdať Floridy“.
Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť. „Podstatné je, že Spojené štáty americké sú pripravené poskytnúť (Kyjevu) bezpečnostné záruky a koordinovať ich s Európanmi. V prípade dosiahnutia mierovej dohody budú pre Ukrajinu existovať primerané bezpečnostné záruky,“ komentoval jeho tvrdenie Merz.
Podrobnosti o týchto zárukách vrátane toho, kto a akým podielom sa do nich zapojí, budú musieť prediskutovať európski partneri s USA. „Je úplne zrejmé, že by sa mala zapojiť celá Európa,“ povedal Merz. Samotné Nemecko má podľa neho v tejto veci „veľkú zodpovednosť“.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte tvrdí, že sa zvažujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, aké majú členské krajiny NATO. „Nediskutujeme tu o členstve v NATO. Bavíme sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu typu článku 5,“ uviedol. „Čo presne to má znamenať, sa teraz bude rozoberať konkrétnejšie,“ dodal.
Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajinu ani o prekresľovaní ukrajinských hraníc, čo je podľa jeho slov otázka, o ktorej musí rokovať ukrajinský prezident s Ruskom.
USA a Európa môžu udrieť sankciami a clami
Rokovania v Bielom dome nemecký kancelár Merz celkovo hodnotil pozitívne a označil ich za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nie len naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz, pričom priznal, že si nebol istý tým, že rokovania budú mať taký dobrý priebeh.
Účastníci rokovaní sa však podľa Rutteho zhodli na tom, že aby sa mohlo vôbec rokovať o územiach, musia byť Ukrajine poskytnuté práve bezpečnostné záruky. Všetky krajiny NATO sa pritom musia dohodnúť na ich podobe, o čom sa podľa jeho slov bude diskutovať v nadchádzajúcich dňoch.
Trump predtým počas rozhovorov so Zelenským a európskymi lídrami povedal, že potenciálne prímerie a to, kto získa ukrajinské územie obsadené Ruskom, by sa mali prediskutovať počas osobného stretnutia medzi lídrami oboch bojujúcich krajín.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte reagoval, že „ak Rusko nebude hrať rolu“ v priamych rokovaniach s Ukrajinou, „Spojené štáty a Európa urobia viac, pokiaľ ide o clá a sankcie“ voči Moskve.
Trumpovo stretnutie so Zelenským malo výrazne odlišný nádych od ich posledného stretnutia v Oválnej pracovni vo februári. Vtedy šlo o katastrofálny moment, ktorý viedol k tomu, že Trump náhle ukončil rokovania s ukrajinskou delegáciou a dočasne pozastavil časť pomoci Kyjevu po tom, čo sa on a viceprezident J. D. Vance sťažovali, že Zelenskyj neprejavil dostatočnú vďačnosť za vojenskú pomoc USA.
Na začiatku pondelkového stretnutia Zelenskyj odovzdal list od svojej manželky Oleny Zelenskej pre Trumpovu manželku Melaniu.
