Diplomacia ako z učebnice? Kdeže! Donald Trump ju obrátil naruby – niekedy päsťou, inokedy nečakaným ťahom, no výsledky sa rátajú. Zatiaľ čo kedysi bol považovaný za hrozbu pre NATO, dnes sa o ňom v Aliancii hovorí ako o „otcovi“ jej nového života. Tá údajne „mozgovomŕtva“ organizácia je silnejšia než kedykoľvek predtým. A svet, ktorý ho roky vysmieval, teraz pozorne sleduje, čo všetko sa mu darí vybaviť.
Možno je čas na malú inventúru zahraničnej politiky „otca“ Donalda Trumpa – ako ho dnes v NATO niektorí prezývajú. Áno, NATO. Tá nudná organizácia v stave „mozgovej smrti“, ktorú chcel Trump toľko rokov rozbiť, až z nej nečakane urobil silnejšie spojenectvo než kedykoľvek predtým.
V hre sú India a Pakistan, Bielorusko, Kongo a – ak máte chuť – pokojne aj Irán. Úspechov je toľko, že by ich azda nezávidel ani Kim Čong-un vo svojich severokórejských novinách. Lenže toto nie je výsmech. Trump, známy svojím nedostatkom diplomatického taktu, v posledných týždňoch skutočne zabodoval. Keby podobné výsledky dosiahol Joe Biden, americké médiá by ho velebili ešte aj dnes.
Kissingerove úlohy, Tysonov štýl
Trump nie je klasický diplomat. Skôr pripomína Mikea Tysona, ktorý rieši zložité geopolitické zadania určené pre Henryho Kissingera. Žiadne obkľuky, žiadne vreckovky vo vrecku saka – len surový pragmatizmus a americká sila, ktorú USA už dlho nevyužívali tak naplno. Kým predošlé administratívy snívali o ideáloch a tlačili akademické koncepty na reálny svet, Trump vsádza na realpolitiku: sféry vplyvu, dohody, vyhýbanie sa veľmocenským stretom, tvrdé vyjednávania. Áno, nie vždy je to pekné. Americká moc má limity – nefunguje proti rovnako silným hráčom, ako je Čína alebo Rusko. Ale na slabších funguje, a výsledky sú viditeľné.
Nie je to podľa príručky, ale funguje to
Mnohí sa mu smejú. Hovoria, že vyhráža sa ako developer pri predaji mrakodrapu. Ale realita je taká, že jeho spôsob, hoci neortodoxný, prináša konkrétne výsledky. A keby tieto úspechy mal na konte Joe Biden, americké médiá by neprestávali oslavovať.
