Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že sa dohodol na stretnutí „rôznych strán“ o svojej snahe prevziať Grónsko a to počas zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose tento týždeň. Od európskych lídrov neočakáva, že sa budú príliš vzpierať. Ak mu zabratie Grónska neschvália, hrozí im clami. Zároveň viacerých z nich, aj Putina či Orbána, pozýva do „svojej“ Rady mieru, ktorá má dohliadať najprv nad prímerím v Gaze a stať sa medzinárodným dozorom.
Trump v sobotu oznámil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára 10 % dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.
„Mal som veľmi dobrý telefonát s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem týkajúci sa Grónska,“ uviedol prezident Trump a od európskych lídrov neočakáva, že sa budú príliš vzpierať voči jeho zámeru získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska. “ Musíme ho mať. Musia to mať za sebou,“ odpovedal Trump na otázku, čo plánuje povedať európskym lídrom, ktorí sa postavili proti jeho plánom v súvislosti s Grónskom.
Merz chce stretnúť Trumpa
Nemecký kancelár Friedrich Merz by sa chcel o tejto napätej situácii okolo Grónska rozprávať s Donaldom Trumpom už v stredu. Verí, že takáto príležitosť sa vo švajčiarskom Davose určite naskytne.
„Dánsko a obyvatelia Grónska sa môžu na našu solidaritu spoľahnúť… Medzi Európanmi panuje veľká jednota, že ďalšie hrozby clami transatlantické vzťahy neposilnia, ale, naopak, oslabia a skrývajú v sebe dokonca riziko eskalácie,“ vyhlásil nemecký kancelár. Merz dal najavo, že berie vážne starosti o vojenskú bezpečnosť Grónska. Poukázal na to, že USA rozmiestnili v minulosti na tomto arktickom ostrove viac ako 30-tisíc vojakov, v súčasnosti ich je tam menej ako 200.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase šéfovi Bieleho domu ponúkol, že vo štvrtok môže usporiadať schôdzku Paríži. Vyplýva to zo snímok obrazovky z ich konverzácie, ktoré Trump pridal na svoju sieť Truth Social.
„Po Davose môžem v utorok popoludní v Paríži zorganizovať stretnutie skupiny G7. Na neformálne rokovania môžem pozvať Ukrajincov, Dánov, Sýrčanov a Rusov,“ napísal Macron vo zverejnenej správe Trumpovi. Macron však už v nedeľu povedal, že ak sa zvýšenie amerických ciel voči niekoľkým európskym krajinám potvrdí, požiada o aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý EÚ nikdy nepoužila. Nástroj umožňuje obmedziť dovoz tovaru a služieb.
V Rade za miliardu dolárov
Trump chce riešiť v Davose „svoju“ Radu mieru. Tá je súčasťou jeho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas. Na jeho základe vstúpilo 10. októbra 2025 do platnosti prímerie v palestínskej enkláve, ktoré pozastavilo dva roky trvajúcu vojnu. Vznik rady je súčasťou druhej fázy prímeria. Nevylučuje sa však ani jej zapojenie do riešenia ďalších konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine či situácie vo Venezuele. Na jej čele má stáť americký prezident.
V súvislosti s vytvorením Rady mieru USA oslovili približne 60 krajín. Pozvánka by mala platiť tri roky. Stále členstvo prezident Trump podmienil sumou jedna miliarda dolárov, on sám by mal doživotné predsedníctvo. Viaceré štáty za členstvo nechcú platiť, oznámila to už Kanada.
Podľa Trumpovho plánu bude Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy. Pozývacie listiny do Trumpovej Rady mieru dostali okrem iných aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan či egyptský Abdal Fattáh Sísí. Aj marocký kráľ Muhammad VI. prijal takéto pozvanie od amerického prezidenta Donalda Trumpa. V utorok to potvrdila Čína, ale nespresnila, či pozvanie prijme.
Pozvánku dostal aj poľský prezident Karol Nawrocki. Vstup Poľska do medzinárodnej organizácie si však vyžaduje súhlas vlády a ratifikáciu v parlamente. A vláda sa bude riadiť výlučne záujmom a bezpečnosťou poľského štátu a nenechá sa vtiahnuť do žiadnych politických hier, uviedla poľská strana v reakcii.
Šéf Bieleho domu potvrdil, že do Rady mieru pozval aj ruského prezidenta Vladimira Putina. „Áno, bol pozvaný,“ uviedol Trump.
Pre Paríž 200 % clá?
Francúzsky prezident Macron však účasť v Rade mieru odmietol, podľa neho to „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN, ktoré za žiadnych okolností nemožno spochybniť“.
Americký prezident Donald Trump preto v pondelok pohrozil zavedením 200-percentných ciel na francúzske víno a šampanské. „Uvalím 200-percentné clo na jeho vína a šampanské. A on sa pridá. Ale nemusí sa pridať,“ vyhlásil Trump na adresu francúzskeho prezidenta Macrona.
Zároveň označil za človeka s nedostatkom vplyvu, ktorý „o niekoľko mesiacov nebude vo funkcii“. „Zobrali sme na vedomie vyjadrenia Trumpa o vínach a šampanskom. Ako sme vždy zdôrazňovali, hrozby clami s cieľom ovplyvňovať našu zahraničnú politiku sú neprijateľné a neúčinné,“ poznamenal zdroj blízky Macronovi s tým, že „v tejto fáze nemá v úmysle dať kladnú odpoveď“ na Trumpovu ponuku.
Rusko neplánuje zabrať Grónsko
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Grónsko nie je „prirodzenou súčasťou“ Dánska a že problém bývalých koloniálnych území sa stáva čoraz naliehavejším. Rusko nemá záujem zasahovať do záležitostí Grónska a že Spojené štáty vedia o tom, že Rusko nemá v pláne tento arktický ostrov zabrať. „Nebolo prirodzenou súčasťou Nórska ani prirodzenou súčasťou Dánska. Je to koloniálne dobytie. Skutočnosť, že si na to obyvatelia teraz zvykli a cítia sa pohodlne, je druhá vec,“ povedal Lavrov.
