Americký prezident Donald Trump zvažuje ako jeden z variantov bezpečnostných záruk na Ukrajine nasadenie jednotiek súkromných amerických spoločností, ktoré by po uzavretí prímeria slúžili ako odstrašenie proti ďalšej ruskej invázii. Informuje o tom britský denník The Telegraph, ktorý prišiel s vôbec najdetailnejším opisom plánu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa napríklad aj tureckú misiu v Čiernom mori.
Britský denník uviedol, že Trump tento plán navrhol ako náhradné riešenie po tom, čo sľúbil, že jednotky americkej armády na Ukrajine nebudú v rámci bezpečnostných záruk nasadené. Namiesto nich by ale svojich vojakov mohli nasadiť súkromné americké spoločnosti, ktoré by pomohli s výstavbou ukrajinskej frontovej obrany, s ochranou nových základní postavených neďaleko frontu a zároveň by chránili americké obchodné záujmy.
„Predné opevnenia a základne v okolí by mohli byť postavené americkými súkromnými vojenskými dodávateľmi, rovnako ako tomu bolo v Iraku a Afganistane,“ tvrdí denník s tým, že by európske mocnosti tento krok vnímali ako významnú podporu. Prítomnosť týchto spoločností na Ukrajine by fungovala zároveň ako odstrašenie pred ďalšou ruskou inváziou.
USA tento plán prerokúvajú v rámci širšej diskusie o možných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, na ktorých pracuje takzvaná koalícia ochotných na čele so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. O možnom nasadení spomínaných amerických spoločností sa pritom začalo hovoriť už potom, čo USA s Ukrajinou podpísali na konci apríla dohodu o nerastnom bohatstve.
Intenzívne práce
Európski spojenci Ukrajiny na konečnom pláne bezpečnostných záruk začali podľa denníka pracovať oveľa intenzívnejšie po tom, čo im Trump povedal, že ruský vodca Vladimír Putin pri spoločnom augustovom stretnutí na Aljaške súhlasil s tým, aby západní spojenci poskytli Ukrajine bezpečnostné záruky.
Koalícia ochotných dlhodobo hovorí o tom, že hlavnou stratégiou budúceho odstrašenia je vybudovanie silnej ukrajinskej armády, ktorá by chránila frontovú líniu po uzavretí prímeria. Ukrajina by bola prezbrojená a jej vojaci by získali výcvik od európskych krajín NATO. Zároveň by Kyjev aj naďalej mal možnosť prostredníctvom európskych spojencov nakupovať americké zbrane.
Niektoré európske krajiny navrhujú vytvorenie nárazníkovej zóny medzi ukrajinskými a ruskými pozíciami potom, čo bude uzavreté prímerie. Podľa denníka sa dá očakávať, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude požadovať, aby v tejto zóne boli prítomné európske jednotky, Trump pritom hovoril o možnosti, že by sa podieľala aj Čína.
Dlhodobo sa tiež hovorí o možnom nasadení európskych jednotiek na Ukrajine, ktoré by sa nachádzali vo vnútri krajiny pre prípad, že by Rusi porušili prímerie a znovu začali inváziu. „Hlavným cieľom je ukázať Ukrajincom, že ak Rusko znovu napadne ich krajinu, budeme bojovať po ich boku,“ povedal denníku európsky úradník, ktorý si neželal byť menovaný.
Desiatky krajín
Podľa denníka by sa do tejto operácie chcelo zapojiť niekoľko desiatok krajín, ako je Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko alebo pobaltské a škandinávske krajiny. Predtým sa hovorilo o 30-tisíc vojakoch, toto číslo sa ale zmenšilo kvôli nedostatku zdrojov a tiež kvôli tomu, aby nebolo v očiach Putina vnímané ako príliš veľké. Tieto sily by pritom podľa denníka boli na Ukrajine nasadené na päť až desať rokov, alebo dovtedy, kým by si európski spojenci boli istí, že je ukrajinská armáda dostatočne silná na to, aby Rusov v prípade nutnosti zastavila sama.
Ako ale podotkol denník, najpravdepodobnejším scenárom je, že by európske jednotky boli nasadené viac na západe Ukrajiny, kde by trénovali ukrajinských vojakov. S tým ako prvý vlani prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron, vtedajší americký prezident Joe Biden to ale zamietol s tým, že by išlo o eskaláciu.
Ďalším bodom diskusie o bezpečnostných zárukách je zavedenie bezletovej zóny, ktorá by Ukrajine umožnila bezpečne obnoviť komerčné lety. Tento plán by bol realizovaný postupne s tým, že najprv by sa lietalo na západ Ukrajiny, napríklad do Ľvova, a postupom času by sa začalo lietať aj viac na východ, vrátane Kyjeva.
„Začatie leteckej dopravy je považované za kľúčový prvok pre oživenie investícií do vojnou spustošenej krajiny a pomohlo by tiež utečencom vrátiť sa domov,“ konštatuje denník. Podľa plánov by tiež Turecko mohlo viesť námornú misiu v Čiernom mori s cieľom zabezpečiť obchodné námorné trasy do a z Ukrajiny. Misia, podporovaná čiernomorskými štátmi Bulharskom a Rumunskom, by tiež viedla úsilie o odmínovanie vôd.
Všetko závisí od Ameriky
Akékoľvek nasadenie európskych spojencov je závislé od pomoci Spojených štátov. Denník hovorí o nutnosti zaistiť logistiku pomocou amerických lietadiel, ktoré by prevážali potrebné vybavenie a jednotky východne smerom na Ukrajinu. Dôležité sú však aj americké spravodajské informácie, pretože Európa nemá potrebné satelitné schopnosti, vďaka ktorým by mohla monitorovať dodržiavanie prímeria.
Európski a americkí predstavitelia tiež diskutujú o tom, že by všetky operácie spojené s bezpečnostnými zárukami viedol americký veliteľ, pretože Európa nemá potrebné skúsenosti s koordinovaním veľkých vojenských misií.
Okrem toho Európa tiež požaduje, aby jej jednotkám z Poľska a Rumunska kryli chrbát americké stíhačky, čo je podľa denníka jedna z hlavných požiadaviek na Donalda Trumpa – nasadiť viac amerických stíhačiek a amerických rakiet v Európe, ktoré by sa zapojili okamžite po tom, čo by Rusko porušilo prímerie.
Putinovi sa nedá veriť
Európski predstavitelia sa však obávajú, že všetky diskusie o zárukách pre Ukrajinu vyjdú navnivoč, pretože sa domnievajú, že ruský vodca Putin nemá skutočný záujem uzavrieť prímerie. Mnohí z nich veria, že Moskva Trumpa vo vyjednávaniach ťahá za nos a skutočných cieľom Rusov je dobyť na Ukrajine ďalšie územie. Ukrajina s americkým návrhom na prímerie súhlasila už v marci, Rusi ho ale aj naďalej vehementne odmietajú.
