Prezident Trump vyvíja tlak na americké univerzity. Elitná univerzita Harvard odoláva, no teraz jej Washington pohrozil, že zablokuje prijímanie zahraničných študentov. Dokáže Harvard aj naďalej vzdorovať tlaku Trumpovej administratívy? Nebudú z jeho rozhodnutia profitovať školy inde v zahraničí?
Harvardova univerzita bola založená v roku 1636 a je jednou z najprestížnejších vzdelávacích inštitúcií na svete. Vzišlo z nej mnoho laureátov Nobelovej ceny a osem prezidentov USA, pripomína Deutsche Welle. Súčasný americký prezident Donald Trump však vyhlásil, že Harvard je vtip, ktorý mu nepripadá smiešny. Podľa Trumpa univerzita vyučuje „nenávisť a hlúposť“ a zamestnáva „woke (spoločenský postoj a kultúrny trend ktorý zdôrazňuje citlivosť a uvedomelosť voči sociálnym a rasovým nespravodlivostiam, pozn. autora) a radikálne ľavicových idiotov“. To, ako uviedol v polovici apríla v príspevku na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social, je dôvod, prečo by Harvard už nemal dostávať peniaze z federálnych fondov.
Vládne agentúry okamžite zmrazili 2,2 miliardy dolárov (približne 2,2 miliardy eur), ktoré boli vyčlenené pre univerzitu. V máji následne vládna pracovná skupina pre antisemitizmus informovala vedenie univerzity, že im stopne aj ďalších 450 miliónov dolárov.
Vo štvrtok 22. mája Trumpova administratíva konflikt ešte viac vystupňovala. Americká ministerka pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemová vydala list, ktorým univerzite zrušila povolenie prijímať zahraničných študentov. Harvard dostal 72-hodinovú lehotu na to, aby administratíve poskytol konkrétne informácie o zahraničných študentoch, ak chce licenciu získať späť.
Harvard okamžite zažaloval Trumpovu administratívu a nasledujúci deň dosiahol prvé právne víťazstvo, keď americká okresná sudkyňa Allison D. Burroughsová rozhodla v prospech univerzity. Prijala jej argument, že vládny príkaz spôsobí Harvardu okamžitú a nenapraviteľnú škodu a dočasne zablokovala príkaz až do ďalšieho vypočutia.
Aké má Trump dôvody?
Ako sám Trump a mnohí jeho blízki opakovane uviedli, trápi ich, že v ich očiach dominuje na Harvarde výučba a výskum ľavicových obsahov a ideológií. Ústava USA však jasne stanovuje, že vláda môže slobodu prejavu obmedziť len v niekoľkých veľmi špecifických prípadoch. Minulý mesiac podpísalo viac ako 100 amerických univerzít otvorený list, v ktorom sa odvolávajú na ústavu a protestujú proti „bezprecedentnému prekračovaniu právomocí vlády a politickému zasahovaniu“.
Právnou zámienkou na zníženie financovania sú propalestínske demonštrácie, ktoré sa konali na mnohých amerických univerzitách ako reakcia na izraelskú vojnu proti Hamasu. Táto vojna je reakciou Izraela na teroristický útok, ktorý sa začal z Pásma Gazy 7. októbra 2023. Objavili sa mnohé správy, že židovskí študenti sa počas protestov v Spojených štátoch stali terčom antisemitských útokov. USA spolu s Nemeckom, Izraelom a ďalšími krajinami označujú Hamas za teroristickú organizáciu.
Prečo práve Harvard?
Nová vláda USA zrušila alebo pohrozila zrušením financovania približne 60 univerzít. V marci napríklad stiahla 400 miliónov dolárov z federálneho financovania Kolumbijskej univerzity v New Yorku a obvinila vedenie univerzity z „pokračujúcej nečinnosti tvárou v tvár pretrvávajúcemu obťažovaniu židovských študentov“.
Jeden z propalestínskych protestov na Harvardovej univerzite
Harvard students launch pro-Palestine encampment on campus
Harvard students erected tents on campus earlier this week in protest against the university’s suspension of a pro-Palestinian student group and to express solidarity with nationwide demonstrations and student… pic.twitter.com/fP5cO4IYYJ
— Middle East Monitor (@MiddleEastMnt) April 27, 2024
Columbia zažalovala administratívu za zrušenie financovania, ale splnila niekoľko ďalších vládnych požiadaviek, ako napríklad zákaz nosenia masiek počas protestov, prijatie nových bezpečnostných pracovníkov a zmeny vo vedení katedry blízkovýchodných, juhoázijských a afrických štúdií. Napriek tomu americké ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí potvrdilo obvinenie z nečinnosti.
Harvard, ktorý sídli v Cambridgi v štáte Massachusetts, na predmestí neďaleko Bostonu, je zatiaľ jedinou univerzitou, ktorá sa otvorene postavila na odpor voči požiadavkám administratívy. Dôvodom, prečo si môže dovoliť vzdorovať vláde, je sčasti aj to, že disponuje kapitálom vo výške viac ako 50 miliárd dolárov. Tento kapitál sa teraz môže stať cieľom vlády.
Čo by zavedenie nových pravidiel znamenalo pre univerzitu?
Ak sa administratíve podarí zakázať Harvardu prijať zahraničných študentov, jedným z dôsledkov bude, že mnohí zahraniční študenti prídu o povolenie na pobyt v USA, pokiaľ sa nebudú môcť zapísať na inú univerzitu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
