Dlho očakávaný balík ciel na európske tovary je odklepnutý. Od 1. augusta zavádza americká administratíva pod vedením Donalda Trumpa nové clá na dovoz tovarov z krajín Európskej únie. Aj keď sa v médiách často spomína ich výška 3 %, v skutočnosti ide až o 30 % clo, ktoré má podľa Trumpa znížiť obchodný deficit Spojených štátov voči EÚ.
V liste adresovanom šéfke Európskej komisie Trump tvrdí, že clá sú „nevyhnutné pre návrat výroby späť do USA“ a zároveň vyzýva európske firmy, aby namiesto exportu začali priamo vyrábať v Amerike.
Na prvý pohľad ide o rozhodnutie zamerané len na presun priemyslu. V skutočnosti však zasahuje základné dodávateľské reťazce medzi Európou a USA. A dopad už teraz pociťuje aj Slovensko, ktorého ekonomika je mimoriadne závislá od exportu, najmä automobilov.
Trumpove slová sprevádza aj praktická výzva, že žiadne clá nebudú, ak sa EÚ rozhodne presunúť výrobu do Spojených štátov. Znamená to, že americká vláda ponúka podnikom rýchle vybavenie povolení, pokiaľ sa rozhodnú presídliť. Pre malé krajiny ako Slovensko je však takáto relokácia nereálna, znamenala by obrovské ekonomické straty a pokles zamestnanosti.
Európska únia vyčkáva, Slovensko je už v ohrození
Európska komisia zatiaľ reaguje s chladnou hlavou. Ursula von der Leyenová potvrdila, že Únia sa bude snažiť o dohodu, no nevylučuje ani protiopatrenia. Príslušné clá na americký tovar už sú pripravené, no ich účinnosť bola dočasne pozastavená. Dôvod? Zostáva ešte čas na rokovania do 1. augusta.
Podľa odborníkov však môže byť už neskoro. Slovenský export do USA tvorí asi 4 % z celkového vývozu, z toho väčšinu tvoria autá a stroje. Tieto tovary už teraz čelia 27,5 % clu, ktoré bude čoskoro navýšené. To je pre slovenské fabriky extrémne riziko – výrobcovia budú nútení hľadať nové trhy alebo znížiť produkciu.
Analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne pre Pravdu.sk pripomína, že pri automobiloch ide o vyššiu cenovú kategóriu, čo môže do istej miery tlmiť pokles dopytu. Napriek tomu upozorňuje, že strata niekoľkých desiatok tisíc pracovných miest je reálna hrozba.
Zvýšené clá môžu spôsobiť:
- pokles exportu do USA
- prepúšťanie v automobilovom sektore
- spomalenie rastu HDP až o niekoľko desatín percent
Problémom sú aj nepriame dôsledky. Zníženie výroby v iných krajinách EÚ ovplyvní obchodnú výmenu so Slovenskom, keďže naša krajina je silne prepojená s európskym priemyslom. „Tieto nepriame straty môžu byť až štvornásobne vyššie ako priame škody,“ upozornil ekonóm Juraj Valachy na Pravda.sk.
Slovensko môže doplatiť na proruské postoje
Popri už avizovaných clách sa však čoraz častejšie hovorí o zavedení tzv. sekundárnych sankcií. Tie by sa mohli dotýkať krajín, ktoré naďalej nakupujú energiu z Ruska. Podľa viacerých zdrojov, vrátane analytika Lukáša Kovandu, pripravuje Trumpova administratíva päťstopercentné clo na dovoz tovaru z krajín ako Maďarsko, Holandsko, Belgicko či Slovensko – teda tých, ktoré ešte stále odoberajú ruskú ropu a plyn.
Slovensko je pritom úplne závislé od potrubných dodávok – alternatívy ako skvapalnený plyn sú pre nás technicky a ekonomicky nedostupné. Ak by návrh prešiel, mohlo by to prakticky zastaviť akýkoľvek obchod medzi Slovenskom a USA. Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje: „Až 87 % nášho exportu do USA tvoria dopravné prostriedky a stroje. S 500-percentným clom by sa stali úplne nepredajné.“
Potenciálne následky sankcií kvôli ruskému plynu:
- kolaps slovensko-amerického obchodu
- zníženie výroby až o 10 % národnej produkcie
- nutnosť presmerovať vývoz do iných krajín
Na probléme je najzávažnejšie to, že si ho Slovensko do značnej miery spôsobilo samo. Napriek rastúcemu tlaku zo Západu pokračujeme v nákupoch ruských surovín, čím sa dostávame do geopolitickej izolácie. Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko diverzifikujú, Bratislava váha. „Trump sa očividne čoraz viac prikláňa k tvrdým trestom voči krajinám, ktoré stále obchodujú s Moskvou,“ dodáva Kovanda.
Citlivosť trhu je vysoká a najbližšie týždne rozhodnú o tom, ako hlboké budú dôsledky. Slovensko tak čelí nielen clám, ale aj vlastným strategickým chybám.
