Donald Trump opäť púta pozornosť kontroverznými vyjadreniami o vojne na Ukrajine. Bývalý americký prezident tvrdí, že konflikt vznikol kvôli ambíciám Ukrajiny vstúpiť do NATO, a otvorene hovorí o ponechaní Krymu Rusku. V mene mieru je pripravený uznať územné zmeny – a to ešte predtým, než by sa oficiálne vrátil do Bieleho domu.
Krym? Už patrí Rusku, tvrdí Trump
Ako uviedla pravda.sk, Donald Trump v najnovšom rozhovore pre magazín Time oznámil, že polostrov Krym by mal zostať v rukách Ruska. Podľa neho je to realita, ktorú treba prijať. Ide o teritórium, ktoré Rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo, no Trump otvorene tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „rozumie“, že Krym je už ruský. To pritom ostro kontrastuje s vyhláseniami samotného Zelenského, ktorý ešte nedávno pripomenul, že Ukrajina okupáciu nikdy neuzná.
Trump ide ešte ďalej a tvrdí, že Krym bol „darom“ od Baracka Obamu, čím pripisuje zodpovednosť za dnešný stav bývalému prezidentovi USA. Otázka územnej integrity Ukrajiny sa podľa neho stáva druhoradou, pokiaľ existuje šanca na zastavenie vojny.
NATO ako spúšťač vojny?
Z pohľadu Donalda Trumpa nevznikol konflikt na Ukrajine kvôli ruskému imperializmu, ale kvôli samotnej diskusii o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. V rozhovore uviedol, že práve to bola iskra, ktorá vojnu zapálila. „Od prvého dňa som si myslel, že reči o vstupe do NATO boli tým dôvodom,“ povedal.
Zároveň naznačil, že ak by sa o tejto možnosti vôbec nehovorilo, mohla sa vojna odvrátiť. Tento názor je v ostrom rozpore s konsenzom väčšiny svetových lídrov, ktorí považujú ruskú agresiu za hlavného vinníka. Trump však opakovane zľahčuje ruskú úlohu v konflikte a vinu z časti presúva aj na samotnú Ukrajinu.
Prezident, ktorý zväčšuje mapy
Trump vo svojich vyjadreniach pokračuje vo víziách, ktoré pripomínajú geopolitické fantázie. Naznačil, že by mu neprekážalo, keby bol známy ako prezident, ktorý rozšíril územie Spojených štátov. Dokonca sa nezdráha hovoriť o pripojení Kanady či Grónska k USA – a tvrdí, že nejde o žart.
Tieto slová prichádzajú v čase, keď svet čelí napätiam, a takýto postoj môže pôsobiť ako ďalšia rozbuška. Trump sa však netají svojím presvedčením, že len on dokáže priniesť mier – a to za cenu, ktorú mnohí považujú za neakceptovateľnú.
Jedna dohoda, dvaja prezidenti
Trump tvrdí, že je schopný dosiahnuť mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Vyjednávanie podľa neho nie je ďaleko, a to priamo s Vladimirom Putinom aj s Volodymyrom Zelenským. Ak by sa vrátil do funkcie prezidenta USA, sľubuje, že vojnu ukončí „v prvý deň v úrade“. Aj keď neskôr dodáva, že to myslel obrazne.
Jeho predstava mieru však počíta s územnými ústupkami. Krym ako súčasť Ruska má byť súčasťou kompromisu. To vyvoláva otázky, do akej miery je takýto mier skutočne spravodlivý a aké dôsledky môže mať precedens územných ústupkov na budúce konflikty vo svete.
Silové riešenia sú stále na stole
Hoci sa Trump v prípade Ukrajiny pasuje do úlohy mierotvorcu, v iných oblastiach sveta ukazuje tvrdšiu ruku. Vo vzťahu k Iránu nevylučuje silové riešenie. Vyhlásil, že ak Teherán nebude spolupracovať na jadrovom programe, USA môžu zasiahnuť vojensky.
Zároveň vyjadril ochotu stretnúť sa aj s najvyšším iránskym lídrom ajatolláhom Chameneím, pričom verí v diplomatické riešenie. Jeho slovník však jasne naznačuje, že nezanevrel na konfrontačný prístup, a to ani v prípade, že pôjde o krajinu s globálnym vplyvom.
