Americký prezident Donald Trump založil Radu mieru. Urobil tak na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose svojím podpisom pod jej Chartu. Americký prezident už do nej pozval asi 60 krajín. V tíme vyvolených chce mať izraelského či maďarského premiéra, ruského prezidenta a najnovšie aj pápeža Leva XIV.
Rada mieru má byť nový medzinárodný orgán, ktorý sa bude zameriavať na stabilizovanie konfliktných regiónov, koordinovať obnovu a vládu práva v povojnovej fáze, podporovať trvalý mier a rozvoj v oblastiach postihnutých konfliktmi. Prvou oblasťou, na ktorú sa chce zamerať, je Pásmo Gazy. Existujú však náznaky, že americká vláda chce výrazne rozšíriť mandát Rady aj na oblasti mimo palestínskeho územia.
Trump od začiatku zdôrazňuje, že táto Rada má fungovať rýchlejšie a efektívnejšie než tradičné medzinárodné štruktúry a vyhlásil, že by mohla konkurovať alebo dokonca nahradiť Organizáciu Spojených národov. Trump OSN dlhodobo kritizuje, lebo podľa neho nevyužíva svoj potenciál.
“Všeobecne platí, že štáty sa majú právo združovať v rôznych formátoch – vo voľnejších združeniach, ktoré nemajú nejakú inštitucionálnu bázu, alebo v medzinárodných organizáciách, čo sú odvodené subjekty medzinárodného práva, pretože majú právnu subjektivitu (EÚ, OSN…) a v takomto prípade sú potrebné zakladajúce dokumenty. Zväčša ide o zakladajúce zmluvy, ktoré podliehajú ratifikácii v jednotlivých členských štátoch,” vysvetlil pre STVR systém fungovania medzinárodných organizácií odborník na medzinárodné právo Daniel Bednár z Právnickej fakulty Trnavskej university.
Trump bude doživotný predseda
Donald Trump sa pasuje za predsedu a doživotného lídra Rady a hlavnou autoritou pri jej rozhodovaní.
“Skôr sa prikláňam k rovine, že to zostane vo forme toho politického zoskupenia štátov a nestane sa to subjektom medzinárodného práva,” povedal o Trumpovom zámere Daniel Bednár.
Trump už do Rady mieru pozval desiatky osobností a predstaviteľov štátov.
Účasť už napríklad potvrdili:
- Izrael,
- Čína,
- Saudská Arábia,
- Turecko,
- Egypt,
- Jordánsko,
- Indonézia,
- Pakistan,
- Katar
- či Argentína.
Vatikán si odpoveď chce najprv dôkladne premyslieť.
„Pápež dostal pozvánku a zvažujeme, čo urobiť… Myslím si, že je to niečo, čo si vyžaduje trochu času na zváženie, než prídeme s odpoveďou,“ povedal vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.
Pozvánku dostali aj viaceré európske krajiny. Francúzsko, Taliansko, Nórsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo aj Slovinsko účasť v rade odmietli. Ich predstavitelia sa obávajú najmä oslabenia OSN, ale argumentujú aj diplomatickými dôvodmi. Belgický minister zahraničných vecí v rozhovore naznačil, že ide o pokus nahradiť OSN a vytvoriť “osobnú” platformu USA pre globálne rozhodovanie. Slovinsko sa zase obáva, že Trumpova aktivita môže „nebezpečne narušiť medzinárodný poriadok založený na Charte OSN“.
Skepticky sa k svojej účasti v Rade vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si nevie predstaviť, že by mal zdieľať spoločné fórum s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Slovenskí politici sa k vzniku Rady mieru oficiálne nevyjadrili. Viacerí naši europoslanci a zástupcovia opozície sú voči americkým zahraničnopolitickým iniciatívam skeptickí. Prikláňajú sa k názoru európskych politikov, že Trumpova aktivita môže oslabiť úlohu OSN alebo EÚ.
