Prezident USA Donald Trump výrazne pritvrdzuje v spore o Grónsko. Oznámil, že od 1. februára zavedie desaťpercentné clo na dovoz tovaru z ôsmich európskych krajín, konkrétne z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska.
Podľa jeho slov budú clá platiť dovtedy, kým sa Spojeným štátom nepodarí uzavrieť dohodu o kúpe tohto arktického ostrova. Informuje portál Pravda na základe tlačovej správy ČTK.
Trump zároveň varoval, že ak dohoda o „úplnom a totálnom odkúpení Grónska“ nebude uzavretá do 1. júna, clo sa od tohto dátumu zvýši až na 25 percent. Americký prezident to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Európa reaguje jednotne
Trumpove vyjadrenia okamžite vyvolali silné reakcie v Európe. V Bruseli sa má v nedeľu popoludní konať mimoriadne zasadnutie veľvyslancov všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Stretnutie zvolal Cyprus, ktorý v súčasnosti predsedá rokovaniam členských krajín.
Európske štáty sa zároveň postavili na stranu Dánska, ktoré dlhodobo zdôrazňuje, že Grónsko ako poloautonómne územie nie je na predaj. Rovnako aj demokraticky zvolení predstavitelia samotných Grónčanov opakovane odmietajú myšlienku, že by sa ostrov stal súčasťou Spojených štátov.
Macron: Zastrašovanie je neprijateľné
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Trumpovu hrozbu zavedením ciel za neprijateľnú. Podľa neho Európa v prípade potvrdenia ciel zareaguje jednotne a koordinovane.
„Žiadne zastrašovanie ani vyhrážky nás neovplyvnia – ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde na svete,“ vyhlásil Macron. Dodal, že colné vyhrážky v tomto kontexte nemajú miesto a Európania na ne budú reagovať spoločne.
Podobne sa vyjadrila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Podľa nich by clá podkopali transatlantické vzťahy a mohli by spustiť nebezpečnú ekonomickú špirálu. Európa podľa ich slov zostane jednotná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu.
Kritika aj z NATO a Británie
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že zavedenie ciel by poškodilo hospodárstvo Spojených štátov aj Európy a z oslabenia spojencov by profitovali najmä Čína a Rusko. Bezpečnostné otázky Grónska by sa podľa nej mali riešiť výlučne v rámci NATO.
Britský premiér Keir Starmer označil Trumpove kroky za úplne mylné. Zdôraznil, že uvaľovanie ciel na spojencov v NATO kvôli kolektívnej bezpečnosti je neprijateľné a že o budúcnosti Grónska musia rozhodnúť Dánsko a samotní Grónčania.
Nemecká vláda uviedla, že situáciu úzko konzultuje so svojimi európskymi partnermi a pripravuje spoločnú reakciu. Dánsko priznalo, že hrozby ciel ho zaskočili, no zdôraznilo, že tlak Spojených štátov nezmení jeho postoj.
Obavy priemyslu a protesty v uliciach
Pred dôsledkami dodatočných ciel varujú aj zástupcovia európskeho priemyslu. Nemecký automobilový sektor upozorňuje, že nové clá by znamenali obrovské náklady pre výrobcov v čase, keď už čelia viacerým ekonomickým výzvam.
Napätie sa prenieslo aj do ulíc. Tisíce ľudí vyšli do ulíc v Grónsku aj v Dánsku, aby protestovali proti Trumpovým plánom. V hlavnom meste Grónska demonštrovali obyvatelia aj za účasti premiéra Jensa-Frederika Nielsena. Podobné protesty sa konali aj v Kodani, kde sa podľa organizátorov zhromaždilo viac než 20-tisíc ľudí.
Demonštranti niesli transparenty s heslami ako „Grónsko nie je na predaj“, „Ruky preč od Grónska“ či „Yankee, choďte domov“. Protestujúcich neodradilo ani chladné počasie.
Trump pritom naďalej trvá na tom, že Grónsko má pre Spojené štáty zásadný strategický význam, a v minulosti dokonca nevylúčil ani použitie sily. Tieto vyjadrenia výrazne znepokojili spojencov v NATO a ďalej prehlbujú napätie medzi Washingtonom a Európou.
