Dôvod týchto obáv je vcelku opodstatnený; môžu zaň hlavne Trumpove predchádzajúce výroky o tom, že by stiahnutie USA z Európy ušetrilo Američanom obrovské množstvo peňazí, hrozba vystúpenia z NATO alebo jeho údajné slová z roku 2020, podľa ktorých Spojené štáty neprídu Európe na pomoc, pokiaľ bude vojensky napadnutá.
Na úrovni jednotlivých štátov NATO nie je a nikdy nebolo možné spoliehať sa na to, že USA tvždy budú môcť zasiahnuť. Obzvlášť v spojení s vojnou na Ukrajine, ktorá európske štáty vyčerpáva – a ktorá odhalila nepríjemnú pravdu v podobe dlhodobého podfinancovania ich obranných sektorov, sú Trumpove slová znepokojivé.
Medzi konkrétne problémy, ktorým by Európa musela s odchodom USA čeliť, patrí napríklad strata amerického letectva, ktoré je absolútnou svetovou špičkou v mnohých oblastiach. Čisto hypoteticky by potom scenár rozchodu mohol priniesť aj zmenu celkovej bezpečnostnej architektúry v Európe.
Čína
Bolehlav z predstavy návratu Trumpa k moci zažívajú aj v Číne, pre ktorú je podľa Stanleyho Rosena, profesora politológie a medzinárodných vzťahov na Americko-čínskom inštitúte Univerzity Južnej Kalifornie, exprezident nespoľahlivým spojencom aj protivníkom.
V posledných rokoch sa vzťahy medzi Čínou a USA vyvinuli v konkurenciu. Panujú tak otvorené spory v mnohých globálnych otázkach aj oblastiach. A aj keď ide o niečo, čo možno pozorovať aj pri Bidenovej administratíve, bola to tá Trumpova, ktorá vniesla do čínsko-amerických vzťahov viac nestabilných faktorov a príčin priamych konfliktov.
Najmä v poslednom roku svojho pôsobenia Trump eskaloval niektoré bezpečnostné otázky medzi oboma krajinami a prišiel so sankčnými clami na čínsky tovar. Reštrikcie, ktoré jeho vláda uvalila na čínske technologické spoločnosti vrátane Huawei či TikToku, následne vzájomné vzťahy ešte zhoršili.
Podľa Wanga Yizhou, profesora z Pekinskej univerzity, je najvýznamnejším Trumpovým „dedičstvom“, že vo Washingtone panuje vo vzťahu k Číne politický konsenzus. Podľa toho je komunistická veľmoc hlavným protivníkom či nepriateľom Spojených štátov, čo je prístup, ktorý by v prípade Trumpovho opätovného zvolenia ešte posilnil.
Taiwan
O niečo lepšie by sa mohli cítiť na Taiwane, ktorého vládu síce Čína neuznáva, avšak Trump sa tam vďaka svojmu tvrdému prístupu voči nej aj skoršiemu posilneniu americkej podpory ostrova teší obľube. K tej mu pomohol aj symbolický krok: Po jeho víťazstve v roku 2016 bol osobný telefonát taiwanskej prezidentke Cchaj Jing-wen jedným z Trumpových prvých krokov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
