Slovenská politická scéna stojí pred zásadnou dilemou, ktorá môže definovať našu zahraničnú orientáciu na najbližšie roky. Americký prezident Donald Trump predložil Slovensku pozvánku do svojej novovzniknutej Rady mieru, no hlava štátu Peter Pellegrini odmieta urobiť neuvážený krok. Kým diplomacia ponuku analyzuje, prezident vyložil karty na stôl – bez detailného „skenovania“ právnych a finančných dopadov sa do žiadnych dobrodružstiev nepustíme, píše TASR.
Prezident SR oficiálne zaúkoloval rezort diplomacie pod vedením Juraja Blanára, aby mu predložil kompletnú analýzu dokumentácie spojenej s touto iniciatívou. Pellegriniho postoj je jasný: zapojenie sa do globálneho projektu takéhoto formátu nie je len otázkou prestíže, ale najmä tvrdých záväzkov.
Prezidentský palác požaduje odpovede na kľúčové otázky:
- Právny rámec: Aké povinnosti by Slovensku z členstva v Rade mieru vyplývali?
- Účet za mier: Koľko by účasť v tomto klube reálne stála štátnu pokladnicu?
- Ústavný postup: Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorú musí schvaľovať parlament, alebo o nezáväznú deklaráciu?
„Až po dôkladnom oboznámení sa so všetkými informáciami je možné viesť zmysluplnú diskusiu,“ tlmočil stanovisko hlavy štátu odbor komunikácie prezidentskej kancelárie.
Trumpov ambiciózny plán z Davosu
Donald Trump predstavil svoju víziu Rady mieru len pred pár dňami na prestížnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Do elitného klubu, ktorý má ambíciu prekopať globálnu bezpečnosť, pozval približne 60 krajín. Zloženie je však viac než pestré – vedľa seba by sa mali ocitnúť mocnosti ako Rusko a Čína, ale aj Poľsko či Austrália.
Zaujímavá je však aj vlna odmietnutia. Kým Slovensko zatiaľ ponuku „vyhodnocuje“, viacerí kľúčoví európski hráči ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo či škandinávske krajiny už Trumpovi stihli povedať rezolútne „nie“.
Diplomacia pod drobnohľadom
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár potvrdil, že rezort aktuálne skúma, či je americká ponuka v súlade s vnútroštátnou legislatívou a našimi medzinárodnými záväzkami. Pellegriniho požiadavka na sprístupnenie všetkých interných aj externých analýz však naznačuje, že palác bude v tejto otázke hrať úlohu prísneho kontrolóra.
Otázne zostáva, či sa Slovensko pridá k skupine krajín, ktoré v Trumpovej iniciatíve vidia šancu na nový dialóg, alebo sa prikloní k skeptickému postoju Londýna a Paríža. Rozhodnutie o vstupe do Rady mieru tak nateraz visí na odborných posudkoch a politickej odvahe nájsť konsenzus medzi ústavnými činiteľmi.
