Počas celého tohto obdobia amerického váhania si Putin zachoval konzistentnosť. Požiadavky Ruska zostávajú nezmenené: Ukrajina musí prijať trvalé odzbrojenie, vzdať sa celého Donbasu spolu s veľkými časťami Chersonskej a Záporožskej oblasti a zanechať ambície vstúpiť do NATO.
Moskva odmietla každý návrh na prímerie, ktorý by zmrazil bojové línie v ich súčasnom stave. Namiesto toho trvá na tom, že ukrajinské sily sa musia úplne stiahnuť zo sporných území ešte pred začiatkom akýchkoľvek rokovaní.
BBC poznamenalo, že Putinova stratégia sa zdá byť navrhnutá tak, aby využila Trumpovu túžbu po diplomatickom prielome. Kremeľský vodca opakovane súhlasil so stretnutiami bez toho, aby urobil akékoľvek ústupky. Počíta pritom s tým, že Trumpova snaha prezentovať sa ako mierotvorca dáva Rusku výhodu. Každé oznámenie o summite sa riadilo známym vzorom: Trump hrozí eskaláciou, Putin navrhuje rokovania, Trump následne zmierňuje svoj postoj.
Keď Trump minulý týždeň konečne predstavil sankcie zamerané na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, Rosnefť a Lukoil, krok prišiel až po mesiacoch dvojpartijného tlaku z Kongresu a nulových reakcií z Kremľa.
Putin Trumpovým hrozbám neverí
Základným problémom Trumpovho prístupu je, že podkopáva samotné odstrašenie, ktoré by mohlo prinútiť Rusko k serióznym rokovaniam. Efektívna donucovacia diplomacia vyžaduje, aby protivníci verili, že hrozby budú naplnené a záväzky dodržané. Trumpov vzorec vydávania ultimát, ktoré zostávajú bez následkov, učí Putina, že americké varovania možno bez obáv ignorovať.
Tento deficit dôveryhodnosti sa prenáša aj na spojencov Spojených štátov. Keď Trump oznámi dodávky zbraní a následne ich zruší alebo stanoví termíny sankcií a potom ich nechá prejsť bez reakcie, vysiela tým signál, že americká politika postráda súdržnosť a dôslednosť. Európski predstavitelia musia neustále prepočítavať svoje vlastné záväzky na základe najnovších postojov USA. Taký prístup bráni vzniku koordinovanej západnej odpovede, ktorá by mohla skutočne vyvinúť tlak na Moskvu.
Prezident Trump taktiež naliehal na Európu, aby prevzala väčšiu časť zodpovednosti vo vojne na Ukrajine. Analytici naznačujú, že európski členovia NATO postrádajú kľúčové schopnosti v oblasti spravodajstva, systémov dlhého doletu a protivzdušnej obrany, ktoré sa nedajú nahradiť zo dňa na deň.
Európske armády zostávajú závislé od amerických spravodajských služieb, logistiky a podporných schopností. Presne tej pomoci, ktorú Trump naznačil, že nie je ochotný poskytovať donekonečna. Trump však neposkytol takmer žiadne objasnenie o budúcej roli USA, okrem trvania na tom, že európske krajiny musia nakupovať americké zbrane.
Stratégia je navrhnutá tak, aby obmedzila americkú angažovanosť, no zároveň zachovala zisky amerického zbrojárskeho priemyslu. Predaj zbraní Ukrajine financovaný Európou ale neuspokojuje Európanov. Tí čelia rastúcim ekonomickým a fiškálnym ťažkostiam. Európa sa ocitá v situácii, keď musí platiť účet za vojnu, ktorú sama len ťažko môže ukončiť a nie to ešte vyhrať.
Neistá cesta vpred
Zdá sa, že prezident USA si uvedomuje, že jeho mierové úsilie uviazlo, referuje Reuters. Na otázku o svojom sľube rýchlo ukončiť vojnu Trump priznal, že vyriešenie konfliktu sa ukázalo byť náročnejšie, než pôvodne očakával. Napriek tomu však doteraz prejavil len malú ochotu prijať dlhodobý konzistentný prístup, ktorý podľa vojenských analytikov predstavuje jedinú realistickú cestu, ako prinútiť Moskvu k skutočnej dohode.
Trump pred pár týždňami oznámil, že „cíti, že nastal čas“ zaviesť ropné sankcie, ktorými mesiace hrozil. Naposledy, v Bielom dome skúšal pritlačiť k stene Zelenského, čo sa ale nepodarilo. A tak teraz sankciami skúša obnoviť tlak na Moskvu. Minulé skúsenosti však nedávajú veľkú nádej, že tento tvrdší postoj pretrvá dlhšie než do nasledujúceho Trumpovho telefonátu s Putinom.
Isté však je, že ak nedôjde k zásadnej zmene v americkej stratégii ohľadom vojny na Ukrajine, Rusko bude naďalej využívať západnú rozdelenosť a chaotickosť a ukrajinskí civilisti budú naďalej platiť najvyššiu cenu.
Výsledkom rokovaní v Ženeve je upravený mierový plán
Zástupcovia Ukrajiny a Spojených štátov v nedeľu v Ženeve viedli konštruktívne a veľmi produktívne rokovania. Ich výsledkom je vypracovanie aktualizovanej verzie mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom. Predstavitelia podľa neho taktiež zdôraznili, že akákoľvek budúca dohoda musí v plnej miere rešpektovať suverenitu Ukrajiny a zabezpečiť trvalý a spravodlivý mier. Informuje o tom TASR.
„Diskusie ukázali významný pokrok v zosúlaďovaní pozícií a identifikovaní jasných ďalších krokov,“ píše sa v texte vyhlásenia. Americkí a ukrajinskí činitelia sa podľa neho dohodli, že v najbližších dňoch budú intenzívne pracovať na spoločných návrhoch a že v priebehu tohto procesu zostanú v úzkom kontakte s európskymi predstaviteľmi.
Konečné rozhodnutia týkajúce sa upraveného a spresneného mierového rámca podľa Bieleho domu prijmú prezidenti USA a Ukrajiny, Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj. Agentúra Reuters a stanica CBS News predtým v nedeľu informovali, že Zelenskyj by mohol už tento týždeň navštíviť USA.
Biely dom v samostatnom stanovisku, ktoré ale ukrajinská strana nezverejnila, podľa Reuters uviedol, že nová podoba mierového plánu obsahuje posilnené bezpečnostné záruky a podľa ukrajinskej delegácie tiež „odzrkadľuje národné záujmy“ ich krajiny. Kyjev sa k tomu podľa agentúry bezprostredne nevyjadril.
Zástupcovia Ukrajiny a USA v Ženeve potvrdili, že sú pripravení pokračovať v spolupráci s cieľom zabezpečiť mier, ktorý zaručí bezpečnosť, stabilitu a obnovu Ukrajiny. Ukrajinská delegácia podľa spoločného vyhlásenia takisto „opätovne vyjadrila vďaku za neochvejnú angažovanosť Spojených štátov a osobne prezidenta Donalda Trumpa za ich neúnavné úsilie zamerané na ukončenie vojny a straty na ľudských životoch“, dodal Biely dom.
Pôvodná verzia amerického mierového plánu, ktorú médiá zverejnili tento týždeň, okrem iného predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas a zaviaže sa, že jej armáda bude mať maximálne 600.000 príslušníkov a že nikdy nevstúpi do NATO.
Vyhlásenie zverejnené Bielym domom podľa agentúry AFP zrejme naznačuje, že v návrhu došlo k určitým zmenám. Tie požadoval Kyjev, keďže plán obsahoval viaceré nekompromisné požiadavky Moskvy, poznamenala francúzska agentúra.
