Donald Trump rozpútal svetovú obchodnú vojnu. Európa v nej nebude jedným z dominantných hráčov, ale len rukojemníkom a v horšom prípade obeťou. Americký prezident nám vnucuje skvapalnený plyn, ktorého produkcia a dovoz je v príkrom rozpore so zelenou politikou únie. Navyše, plynu má Európa dosť.
Jedinou motiváciou na zvýšenie dodávok skvapalneného plynu sú preto vyhrážky USA, že nám zvýšia clá a znížia vojenskú ochranu. Dokážeme sa z bludného kruhu Donalda Trumpa dostať von?
Aj na tieto otázky odpovedali hostia v relácii Téma s Petrom Bielikom na TV SPARK, poslankyne Európskeho parlamentu Judita Laššáková za Smer-SD a Ľubica Karvašová za Progresívne Slovensko.
Rozpútanie obchodnej vojny
USA rozpútali obchodnú vojnu s Čínou, Mexikou, Kanadou, ktoré sa chcú brániť recipročnými opatreniami. Podľa Judity Laššákovej nie je žiadna vojna, ani obchodná, cestou pre riešenie vzťahov Európskej únie (EÚ) a USA.
„EÚ má problémy s konkurencieschopnosťou. Nevidím ako správny prístup uvalenie sankcií prípadne ciel. Možno by sme mali prestať myslieť militantne a začať sa správať racionálne, a odovzdať vedenie dialógu diplomacii. Clá majú význam iba vtedy, ak uvalíme clo na tie isté výrobky. To zvýši domácu spotrebu domácich výrobkov, nie však pri výrobkoch, ktoré doma nevyrába jedna či druhá strana.“
Laššáková vyzdvihla lepšiu pozíciu EÚ, pretože USA od Únie nakupuje výrazne viac, než je tomu opačne.
Rozpútanie obchodnej vojny USA voči spojencom a partnerom znamená, že sa EÚ podľa Ľubice Karvašovej pripravuje na scenár prípadného zavedenia ciel voči Únii.
„Dúfam, že Maroš Šefčovič, komisár zodpovedný za oblasť obchodu Európskej únie, veľmi rýchlo bude s novou americkou administratívou rokovať v snahe nájsť dohodu aj na najvyššej politickej úrovni. V situácii, že to nepôjde a záujmy Európskej únie nebudeme vedieť presadiť dohodou so Spojenými štátmi, tak treba prijať adekvátne opatrenia aj na našej strane.“
Nerozumie však, prečo slovenská vláda vidí nádej v novom americkom prezidentovi, ktorý je ochotný zaviesť clá, ktoré by enormne zaťažili náš, najmä automobilový priemysel.
„Politika Donalda Trumpa znamená, že porazení budú úplne všetci. Spojené štáty, ich spotrebitelia, občania, firmy, aj všetci partneri, ktorí roky a dekády rozvíjali vzájomný obchod. Nie sme v 19. storočí, dnes máme toky a výroby tovarov navzájom tak poprepájané, že na konci dňa budú porazení všetci.“
Trump tlačí na Európu, aby odoberala viac plynu z USA
Trump tlačí na Európu, aby od USA odoberala viac skvapalneného plynu (LNG), hoci ho s najväčšou istotou nepotrebujeme dovážať, keďže trh je aktuálne nasýtený.
Na náš kontinent pritom prúdi plyn z rôznych zdrojov, napríklad z Nórska, Kataru, Turecka či Trinidadu, preto je otázne, či Európa musí brať LNG od USA len v záujme vyhnutia sa Trumpovým clám.
Podľa poslankyne Karvašovej nie je celkom pravda, že by sme do EÚ nepotrebovali dovážať plyn z USA. „Je pravda, že Nórsko významne zvýšilo dodávky do Európskej únie pomocou potrubného plynu, ale veľmi dôležitá téma je diverzifikácia zdrojov, odkiaľ zemný plyn berieme.“
Ďalej dodáva, že pri väčších možnostiach dovozu vieme lepšie ovplyvniť cenu. „Samozrejme, vynímajúc krajiny, ktoré financujú z takýchto príjmov vojenskú agresiu, ako je prípad Ruska. Európska únia má aj takzvanú spoločnú platformu, čiže iniciatívy, ktoré dávajú za pravdu tomu, aby sme mali viac dodávateľov. Majú byť medzi nimi aj Spojené štáty americké. Na konci dňa to má byť o cene, ktorú budú európske firmy a občania za plyn platiť.“
Judita Laššáková tvrdí, že v otázke podvolenia sa Trumpovým požiadavkám, aby sme predišli zavedeniu ciel a zníženiu vojenskej ochrany, by „EÚ nemala byť fackovacím panákom kohokoľvek, či sú to Spojené štáty americké, Čína alebo Ruská federácia.“
Zároveň vyhlásila, že „pre Slovensko je Ruská federácia partner, ktorý vždy dodržal, čo sa týka dodávok nerastných surovín, plynu a ropy.“
Argumentuje aj riešením, ktoré strana Smer komunikuje od začiatku, a to je, že „sa musíme pozerať na svet tak, že má štyri svetové strany.“ Rokovania s Moskvou sú podľa nej nutnosť nielen pre nás, ale aj EÚ, keďže krajiny, ako je Katar či Saudská Arábia, má vďaka vojenským základniam Donald Trump „pod palcom“.
„V Rusku žiadna americká základňa nie je. My, Európska únia, môžeme byť jazýčkom na miske váh. V rukách máme podstatne viac tromfov, než sa nám môže zdať.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
