Nové americké dovozné clá na autá začínajú spôsobovať komplikácie. Spoločnosti Stellantis a Volkswagen, ktoré prevádzkujú závody aj na Slovensku, avizujú výrazné finančné straty. Zamestnanci slovenských prevádzok sa však zatiaľ nemusia obávať o svoje pracovné miesta.
Od augusta by mal dovoz áut do USA podliehať colnej sadzbe až 57 percent, pripomínajú Správy STVR. K doterajšiemu 27-percentnému clu, ktoré Spojené štáty zaviedli v apríli, sa totiž môže pridať ďalších 30 percent na všetok dovážaný tovar. Napríklad automobil v hodnote 50-tisíc dolárov (približne 43-tisíc eur) by mohol zdražieť až o 28-tisíc dolárov (zhruba 24-tisíc eur).
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozornil, že autá vyvážané z Európskej únie sú väčšinou z vyššej cenovej kategórie, a teda ich zákazníci nie sú až takí citliví na zmeny cien. Aj napriek tomu podľa neho existuje riziko, že by sa slovenská produkcia mohla výraznejšie znížiť.
Ako prvá už dopady týchto opatrení pocítila automobilka Stellantis, uviedla britská BBC. V dôsledku zavedených ciel prišla spoločnosť o 300 miliónov eur, čo je suma, za ktorú by sa dalo postaviť viac ako polovica plánovanej nemocnice v Prešove.
Straty Stellantisu by mohli v konečnom dôsledku dosiahnuť až dve miliardy eur, čo zodpovedá rozpočtu slovenského rezortu dopravy. Trnavského závodu sa však tieto dopady zatiaľ netýkajú. Podľa vyjadrenia hovorcu Stellantis Slovakia Michala Niča väčšina výroby, konkrétne 80 percent, smeruje na západoeurópske trhy a spoločnosť neexportuje vozidlá do Spojených štátov. Preto momentálne neočakávajú žiadne negatívne následky amerických opatrení pre slovenskú pobočku.
Straty už zaznamenal aj nemecký výrobca Volkswagen, ktorému clá podľa odhadov spôsobili škodu vo výške približne 1,3 miliardy eur. Hovorca koncernu Volkswagen Group Nicolai Laude uviedol, že presný dopad ciel budú vedieť posúdiť až po ukončení prebiehajúcich rokovaní.
Prípadné výpadky pokryje štát
Aj keby došlo k zníženiu produkcie, zamestnanci slovenských automobiliek sa zatiaľ nemusia obávať prepúšťania. Predpokladaný pokles výroby na úrovni okolo desať percent by mohol byť kompenzovaný systémom kurzarbeitu. Ide o mechanizmus, ktorý umožňuje štátu preplácať zamestnancom časť mzdy pri skrátenom pracovnom čase.
Ministerstvo hospodárstva zvažuje, že kurzarbeit ešte rozšíri. Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek vysvetlil, že v prípade potreby by sa mohla podpora predĺžiť aj na dvanásť až dvadsaťštyri mesiacov, pričom všetko bude závisieť od závažnosti a trvania problému.
Európska únia a Spojené štáty už rokujú o možnom zmiernení ciel. Podľa diplomatických zdrojov by sa dodatočné 30-percentné clo mohlo znížiť na polovicu. Ak však rokovania stroskotajú, Brusel je pripravený reagovať rovnakým opatrením a zaviesť recipročné clo na americký export.
